Nový grécky plán si nezaslúži označenie reformný, tvrdia analytici (Aktuality.sk)

Tento plán si nezaslúži názov "reformný", prakticky obsahuje len snahu vybrať viac daní cez zníženie daňových únikov a pašovania. To je síce relevantný cieľ, ale Grécko potrebuje oveľa hlbšie zmeny ako menej pašovaných cigariet, povedal na margo novej gréckej vlády 24.2.2015 Martin Vlachynský.

Grécka vláda včera v hodine dvanástej poslala únii svoj reformný plán. Ten je totiž podmienkou, aby jej veritelia predĺžili splatnosť svojich dlhov o štyri mesiace.

V opačnom prípade by sa Atény dostali do platobnej neschopnosti v priebehu týždňa. Veritelia sa k navrhnutým opatrenia zatiaľ oficiálne nevyjadrili. Spraviť by tak mali v priebehu nasledujúcich dní.

Redakcia Aktuality.sk oslovila nezávislých analytikov s tým, aby oni zhodnotili plány novej vlády v Aténach s tým, či pomôžu samotnej gréckej ekonomike.
Tomáš Plavec, analytik spoločnosti Trim Broker

Program, ktorý Trojke predstavil grécky premiér Tsipras, dáva zmysel. Grécko totiž bojuje nie len s vysokým dlhom, ale aj s relatívne veľkou šedou ekonomikou, korupciou a slabým výberom daní. Lepší výber daní je jednou z aktuálnych priorít EÚ, a preto tento program vyznel ešte lepšie.

Napísať však dobre znejúci a ambiciózny program nie je veľkým problémom. Grécko ich za posledné roky vymyslelo už niekoľko. Preto bude dôležité, s akými výsledkami a dokedy bude implementovaný. Pretože zdanenie najbohatších je niečo, čo sa Grécku nedarí realizovať už dlhšie.

Ak sa to aj podarí, môže to priniesť aj neželané efekty, ako napríklad únik kapitálu z krajiny. Každopádne, situácia nemá ani rýchle, ani ľahké riešenie. Preto bude úspechom gréckej vlády aj to, ak sa jej program síce nepodarí presadiť úplne, ale postupnými krokmi a udržateľným spôsobom začne naprávať najväčšie problémy gréckej ekonomiky.

V tom prípade by mohla nastať kombinácia obnovenia dôvery v grécku ekonomiku, zlepšenie výberu daní a vplyvom menšej korupcie aj zlepšenie legislatívneho prostredia. Toto by mohlo pomôcť zdecimovanej (prepad o 25% v priebehu niekoľkých rokov) gréckej ekonomike a táto by mohla doslova „vyrásť“ zo svojho dlhu.

V realite sa však grécka vláda bude musieť vysporiadať so záujmovými skupinami, ktoré by reformy pripravili o vplyv. A tiež bude musieť vymyslieť, ako čo najrýchlejšie vytvárať pracovné miesta, ideálne mimo štátnej správy, aby si udržal dôveru voličov.

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

Ten plán si nezaslúži názov "reformný", prakticky obsahuje len snahu vybrať viac daní cez zníženie daňových únikov a pašovania. To je síce relevantný cieľ, ale Grécko potrebuje oveľa hlbšie zmeny ako menej pašovaných cigariet.

Naviac tie predpokladané výnosy, hovorí sa o viac ako 7 miliardách eur, sa zdajú byť v pomere ku gréckemu rozpočtu absolútne iluzórne, vzhľadom k tomu, že znižovanie daňových únikov a boj proti korupcií patria k primárnym cieľom gréckych vlád už od roku 2010.

Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen

Predpokladaná dohoda o predĺžení úverového programu je len dielčím opatrením, ktoré nerieši podstatu problému.

Radoví Gréci si sami najskôr musia uvedomiť, že v eurozóne „dobre už bolo“. Musia vziať odvahu do hrsti a požiadať o vystúpenie z eurozóny.

Navyše si zvolili také strany, ktoré toto riešenie ponúkajú a neboja sa ho. Obávam sa, že odchod z eurozóny je jediným riešením súčasnej situácie.

Nikto predsa netvrdí, že musí ísť o trvalý odchod. Prechodný rozchod s eurom navrhoval napríklad aj významný americký ekonóm Martin Feldstein.

Len dúfam, pokiaľ si Gréci nakoniec naozaj zvolia stranu, ktorá zavelí k opusteniu eurozóny, nepôjde o partaj nezlúčiteľnou z akýchkoľvek dôvodov so štandardnými demokratickými mechanizmami. V tom vidím jedno z hlavných rizík zrejme neodvratnej radikalizácie gréckeho verejného priestoru.

Martin Odkladal

Aktuality.sk, 24.2.2015