Čudné kšefty so stravenkami: Zatrhnú nám nakupovanie potravín za gastrolístky?! (Nový čas)

Či pre kauzu skončia stravné lístky v potravinách, je len na rozhodnutí politikov. V každom prípade z ekonomického hľadiska by bolo najlepšie, keby zamestnanci dostávali príspevok na stravné priamo vo výplate, povedal pre Nový čas 28.2.2015 Ján Dinga.

Chaos okolo gastrolístkov. Protimonopolný úrad tvrdí, že má podozrenie z kartelovej dohody medzi piatimi spoločnosťami, ktoré na Slovensku poskytujú stravovacie a benefitné poukážky.

Firmy sa vraj dohadovali a tlačili na to, aby obchodné reťazce neprijímali pri platení za nákup od ľudí viac ako päť stravných lístkov naraz. A to vraj z dôvodu, aby ich pracujúci míňali radšej v reštauráciách. Za to totiž dostanú viac peňazí ako za nákup potravín. Môže toto podozrenie znamenať pre Slovákov stop plateniu v potravinách gastrolístkami?

Protimonopolný úrad tvrdí, že má dôkazy o tom, že sa vydavatelia stravných lístkov spriahli a uzavreli kartelovú dohodu. V praxi to znamená, že tlačia na obchodné reťazce, aby neprijímali za nákup viac ako päť gastrolístkov naraz. Ľudia by tak mali stravovacie poukážky využívať najmä v reštauráciách či stravovacích zariadeniach, pretože provízie, ktoré firmy za tieto lístky od hotelov a reštaurácií dostávajú, sú údajne oveľa vyššie ako tie, ktoré by im dali obchodné reťazce. Úrad začal správne konanie, informácie o tom, odkiaľ podnet o karteli prišiel a ktoré spoločnosti prešetruje, nechce uviesť. „Názvy firiem zverejňuje až v prípade právoplatných rozhodnutí,“ povedali nám na Protimonopolnom úrade.

Šéf Asociácie emitentov stravovacích poukážok Štefan Petrík reagoval na vyjadrenia Protimonopolného úradu o údajnom karteli takto: „Naša spoločnosť dodržiava všetky zákony súvisiace s podnikateľskou činnosťou.“ Nový Čas sa zaujímal aj o to, koľko dostávajú jednotlivé spoločnosti z jedného gastrolístka, ak sa za ne nakúpia potraviny, a ak sa za ne platí v reštauráciách. „To my nevieme, zmluvy sú predmetom obchodného tajomstva,“ odbil nás Petrík.

Ak sa spoločnostiam podozrenie z kartelu potvrdí, hrozia im mastné pokuty. „Je to pokuta až do výšky 10 % z obratu za predchádzajúce ročné obdobie,“ potvrdili z Protimonopolného úradu. To však nemusí byť všetko. „Po dobu troch rokov od konečného rozhodnutia potvrdzujúceho existenciu dohody obmedzujúcej súťaž sa nemôže spoločnosť zúčastňovať na verejných obstarávaniach,“ dodal úrad. Na generálnej prokuratúre sme zisťovali, či sa podozrením z kartelových dohôd zaoberajú. Odpoveď sme však nedostali.

Zasiahne Matovič?

Tému stravovacích lístkov pred niekoľkými rokmi na pôde parlamentu otvoril aj poslanec Igor Matovič. „Návrh bol taký, že sme chceli, aby sa každý zamestnanec mohol slobodne rozhodnúť, či chce gastrolístky, alebo presne v rovnakej hodnote hotovosť, vlastne príspevok na stravné,“ vysvetlil Matovič. Nevylučuje, že by túto tému mohol znova v parlamente predostrieť. „Nemám s tým najmenší problém. Ale smeráci, aj keď sme to pred tromi rokmi predložili, tak argumentovali, že keď ľuďom nedáme stravné lístky, tak sa nenajedia. A preto je v záujme zamestnanca, aby dostal stravné lístky, lebo potom nebude hladný, čo je primitívna argumentácia,“ doplnil.

Odborník Ján Dinga z Iness: Zamestnancom sa gastráče neoplatia

- Či pre kauzu skončia stravné lístky v potravinách, je len na rozhodnutí politikov. V každom prípade z ekonomického hľadiska by bolo najlepšie, keby zamestnanci dostávali príspevok na stravné priamo vo výplate. Sami by sa rozhodli, či ísť na obed, kam a kedy, alebo či peniaze minú iným spôsobom. Okrem toho si málokto uvedomuje, že firme, ktorá vydáva gastrolístky, treba platiť maržu, a tým sa zamestnávateľovi zvyšujú náklady. Keby gastrolístky zamestnávateľ kupovať nemusel, zamestnanec by mal vyššiu čistú mzdu.

Nový čas

28.2.2015