Európa, uvoľni sa konečne v daždi nových peňazí

Ktovie, či v ECB oslavujú. Nemyslím novú 20 eurovú bankovku, ale dôležité výročie v nekončiacom boji proti kríze. V týchto dňoch končia trojročné neobmedzené úvery komerčným bankám.

Tento nástroj, ktorý nahradil nefungujúci euroval, dal do rúk bankárov takmer tisíc miliárd eur. To je 3 000 eur na každého obyvateľa eurozóny. Nepomohlo. Teda bankám a štátom, do ktorých dlhopisov nové peniaze tiekli, určite hej. Objem úverov podnikom ale veselo klesal aj naďalej.

Bez peňažných barličiek si ekonomického pacienta politici a ich úradníci nechať netrúfnu. ECB pohotovo z klobúka monetárnych kúziel vytiahla najprv pokračovanie programov dlhodobých úverov bankám v podobe TLTRO a následne sme sa dočkali aj oneskoreného remakeu amerického kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Jeho európska adaptácia má mať mesačný objem 60 miliárd novovytvorených eur, za ktoré sa budú nakupovať dlhopisy členských štátov. Očakávania sú veľké. Tento postrek novými peniazmi už musí zabrať. Po ruke sú vedecké argumenty ako napríklad: „Veď QE fungovalo v USA!“. O tom, že 16 kôl programov QE nezabralo v Japonsku, sa radšej nehovorí. Abstrahuje sa aj od iných premenných, ktoré sa ťažko fixujú. O niečo veselšia ekonomická situácia v USA určite nebude mať nič dočinenia s tým, že v USA sa zakladajú start-upy trochu rýchlejšie a ľahšie než v Grécku, že francúzsky zamestnanec je dlhšie na dovolenke ako Američanka na materskej a že prepustiť talianskeho zamestnanca môže byť ťažšie a drahšie, než rozvod amerického miliardára. Ďalším prehliadaným detailom je, že európske banky sa topia v likvidite už dnes a objem úverov produktívnej časti ekonomiky v podobe nefinančných podnikov napriek tomu klesá. Vďaka dotovaným úrokom ale rastú úvery obyvateľstvu na nehnuteľnosti a spotrebu. Kam vedie takýto „španielsky ekonomický rast“ by sme už mohli tušiť. 

Ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu sa európska monetárna autorita uchýlila napriek tomu, že peňažná zásoba v eurozóne rastie rýchlejšie než v USA a to aj v Taliansku či v Španielsku. Na Slovensku dokonca podobným tempom ako v rokoch v znamení bublifuku 2007/2008. Bankári majú priveľa likvidity, že nevedia, do akého špekulatívneho vankúša ju skôr napchať. Ich „investície“, čiže nakupovanie dlhopisov a iných finančných aktív, nafukuje ceny všetkého s výnosom. Stimulácii novými peniazmi sa nedarí naštartovať ozajstné investície podnikateľov, zato cez rekordne nízke  úroky ničí sny budúcich dôchodcov o bohatej jeseni života strávenej relaxom s vnúčatami. Komerčné banky v úlohe nákupných maniačok ale tešia politikov. Slovenská vláda „šetrí“ stovky miliónov eur vďaka absurdne nízkym úrokom. Načo šetriť, keď centrálna banka zdrogovala dlhopisovú hliadku do bezvedomia. V prostredí, keď sa banky bijú o to, aby vám požičali do rozpočtu, by reformoval iba ideologicky zaslepený „neoliberál“ bez akejkoľvek voličskej empatie. Fiškálna pohodička evidentne panuje aj Bruseli. Súdružka učiteľka Európska komisia opäť privrela oko nad absenciou domácich úloh u žiakov z dobrých rodín a bez bližšieho vysvetlenia odmietla potrestať Francúzsko a Taliansko. Bez reforiem a redukcie dlhu, ktorý predstavuje budúce vysoké dane, sa ale v Európe vrece s investíciami neroztrhne.

.týždeň, 28.2.2015