Nezamestnaných radikálne ubudlo. Zisťovali sme, čo za poklesom skutočne stojí (Aktualne.sk)

Vo vekovej skupine 50 - 64 klesol počet nezamestnaných o šesťtisíc - my ale nevieme, koľko z nich vypadlo zo štatistiky len preto, že odišli na dôchodok. Ak sa pozrieme na štatistiku nezamestnaných, tak vidíme, že najvyššie poklesy nastali u mladých, konštatoval pre Aktualne.sk dňa 10.3.2015 Radovan Ďurana.

Dlhodobo nezamestnaných Slovákov zásadne ubudlo. Kým v roku 2013 ich Štatistický úrad evidoval takmer 265-tisíc, v minulom roku ich bolo podľa štatistikov o neuveriteľných 42-tisíc menej. Väčšina ľudí, ktorá si v minulom roku našla prácu, teda patrila práve k dlhodobo nezamestnaným, ktorých je ale najťažšie zamestnať. Pozreli sme sa preto, čo všetko sa pod tento zásadný pokles podpísalo.

 Hoci to podľa údajov Štatistického úradu vyzerá, že nám z úradov práce zmizlo viac ako 42-tisíc dlhodobo nezamestnaných, nemusí to byť úplne tak. Podľa niektorých odborníkov je totiž smerodajnejšia štatistika Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá ale hovorí o podstatne nižšom úbytku dlhodobo nezamestnaných.

„Údaj Štatistického úradu nie je celkom v súlade so štatistikou ústredia práce, ktorá je zostavená na základe údajov z úradov práce a hovorí o medziročnom poklese dlhodobo nezamestnaných zhruba o 10-tisíc osôb. Tento pokles bol viac-menej rovnomerný na celom Slovensku, čo znamená, že do istej miery sú za ním aj administratívne opatrenia. Štatistický úrad používa vo svojom výberovom zisťovaní vzorku asi 10-tisíc bytov. Údaje z neho potom extrapoluje na celú populáciu,“ vysvetlil hlavný stratég Sberbank Slovensko Martin Barto.
Pomohla vláda

Napriek tomu, že údaj ústredia práce je podstatne nižší, stále hovoríme o veľmi pozitívnom vývoji. Podľa riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka zaň vďačíme aj vláde.

„Tá urobila zopár pozitívnych krokov v tom zmysle, že trošku zmenila aktívnu politiku trhu práce. Viac podporovala zamestnávanie podľa Zákonníka práce a menej aktivačné práce alebo podobné ´mačkopsy´, kde je človek naďalej nezamestnaný,“ myslí si Páleník.

 Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) síce súhlasí, že vláda venuje dlhodobej nezamestnanosti veľa pozornosti, avšak nezamestnanosť podľa neho klesá najmä kvôli vyššej ekonomickej aktivite a tvorbe pracovných miest v priemysle, ale aj službách.

„Výrazne sa tiež zvýšil počet ľudí pracujúcich vo verejnej správe a službách sociálneho zabezpečenia, vzdelávania a zdravotníctva,“ vysvetľuje dôvody poklesu počtu dlhodobo nezamestnaných Kahanec.
Iba "krátko" dlhodobo nezamestnaní?

Rýchlejší rast našej ekonomiky a skracovanie radov nezamestnaných na úradoch práce sa začína podpisovať aj pod pokles dlhodobej nezamestnanosti. „Na druhej strane ale predpokladáme, že pokles sa týkal predovšetkým ľudí nezamestnaných síce dlhodobo, ale nie dlhšie ako dva roky. Čo sa ale týka nezamestnaných, ktorí sú bez práce štyri, päť alebo aj viac rokov, tak tých sa tento pokles nemusel dotknúť,“ upozornila analytička Poštovej banky Jana Glasová.

 Pokles sa teda podľa odborníkov týkal iba tých, ktorých je ľahšie zamestnať – teda kratšie nezamestnaných a hlavne mladších ľudí.

„Napríklad vo vekovej skupine 50 - 64 klesol počet nezamestnaných o šesťtisíc - my ale nevieme, koľko z nich vypadlo zo štatistiky len preto, že odišli na dôchodok. Ak sa pozrieme na štatistiku nezamestnaných, tak vidíme, že najvyššie poklesy nastali u mladých,“ upozornil analytik INESS Radovan Ďurana.

Nezamestnanosť mladých do 29 rokov klesla medziročne o 28-tisíc. Ako zdôrazňuje Ďurana, práve na tento segment boli zamerané vládne opatrenia zvýhodňujúce túto skupinu nezamestnaných. Naopak nezamestnanosť 40-ročných a starších stúpla. „Ekonomike sa však relatívne darí a vytvára aj pracovné miesta, ktoré neboli dotované štátom,“ uzatvára Ďurana.

Treba podporiť podnikateľov

Nesystémovosť vládnych opatrení a zameranie sa iba na určitú „vyvolenú“ skupinu nezamestnaných kritizuje aj analytik Nadácie F.A Hayeka Martin Reguli. „Tieto programy sa popritom nevenujú najzávažnejšiemu problému, ktorým je vysoká cena práce spôsobená najmä vysokými odvodmi.

Jednotlivé programy sa snažia dočasne znižovať toto zaťaženie ako pomoc pre danú sociálnu skupinu, avšak vláda nie je schopná plošne znížiť odvody najmä kvôli neochote znižovať verejné výdavky,“ myslí si Reguli.

Riešením by bola podľa Ďuranu deregulácia pracovného trhu, odstránenie zložitej administratívy a zníženie minimálnej mzdy.

Simona Blehová

Aktualne.sk, 10.3.2015