Povinné obedové menu (Revue priemyslu)
Revue priemyslu priniesla dňa 16.3.2015 vyjadrenie Jána Dingu ku gastrolístkom.
Gastrofirmy koncom februára naplnili titulky novín. Protimonopolný úrad totiž vyšiel s podozrením z kartelovej dohody. Úrad môže potvrdiť existenciu kartelu a penalizovať jeho účastníkov, kartel samotný je však dôsledkom štátnej legislatívy. Odstraňuje sa tak následok a nie príčina, ktorou je zlá legislatíva. Zákonník práce vyžadujúci oddelenie príspevku na stravovanie od výplaty zamestnanca vytvoril umelý trh s gastrolístkami a zaručil gastrofi rmám miliónové tržby, ktorým sa na štedrú ziskovú maržu skladá väčšina zamestnancov, zamestnávateľov a reštauratérov na Slovensku.
Gastrofirmám a ich obhajcom v politike sa podarilo vytvoriť dojem, že gastrolístky sú benefi tom zamestnancov, ktorý dostávajú navyše k výplate. Gastrolístky však v skutočnosti zamestnanca ochudobňujú z troch dôvodov - znižujú jeho čistú mzdu, ktorej časť dostáva vo forme gastrolístkov, obmedzujú možnosť výberu obeda zamestnanca a predražujú stravovacie služby.
Gastrofi rmy totiž zamestnancovi poplatky nepriamo účtujú hneď dvakrát - najprv poplatok zaplatí svojmu zamestnávateľovi, keď gastrolístky v jeho prospech objednáva, potom reštaurácii (resp. obchodnému reťazcu), keď gastrolístok vymieňa za hotovosť. Zamestnanec tak za gastrolístky zaplatí vo forme nižšej mzdy a vyššej ceny za jedlo, reštaurácie tieto náklady pochopiteľne zohľadňujú vo svojich cenách.
Na záver preto ostávajú dve kľúčové otázky: prečo majú slovenskí zamestnanci platiť vyše 6-percentnú maržu za službu niekoľkým gastrofi rmám, a prečo slovenskí zákonodarcovia nie sú ochotní umožniť zvýšenie čistej mzdy zamestnancom vyplácaním príspevku na stravu rovno do výplaty? Tým by sa zamestnancom zvýšila čistá mzda o hodnotu lístka a vďaka odstráneniu poplatkov sprostredkovateľom aj kúpna sila.
Nevyhnutným predpokladom na vyriešenie tohto rébusu je pochopenie fungovania trhu s gastrolístkami a poctivá diskusia o ich zmysle. Zrušenie povinnosti zabezpečovania stravovania je totiž v prvom rade o slobodnej voľbe použitia vlastného príjmu zamestnanca, ktorého súčasná legislatíva núti znášať náklady nevyžiadaných služieb.
Ján Dinga
Revue priemyslu, 16.3.2015