Plán Európy naše banky odmietajú (Hospodárske noviny)

Podľa Martina Vlachynského podiel Slovenska na programe je len malým čriepkom. Dôležité sú preto rozhodnutia komerčných domov v krajinách ako Nemecko či Francúzsko, povedal pre Hospodárske noviny 23.3.2015.

Najodvážnejší plán, ktorý mal ekonomiku eurozóny motivovať k rastu, narazil na problém. A to neochotu bánk predávať cenné papiere. Európskej centrálnej banke (ECB) sa tak podarilo pripísať si neslávne prvenstvo. Keď začiatkom marca prvýkrát vo svojej histórii začala tlačiť peniaze, nasledovala príklad svojej americkej sestry. Tá totiž rotačky spustila už trikrát. Americká centrálna banka sa však doteraz s tým, že by finančné domy nechceli predávať dlhopisy, nestretla.

ECB tak teraz musí čeliť novému problému. Dlhopisy pre ňu skupujú národné banky. Tej našej sa to v súčasnosti príliš nedarí. Z ôsmich finančných domov, od ktorých HN dostali odpoveď, sa na predaji dohodli zatiaľ len dve.

Problémom je nezáujem i nízke ceny
"Slovenská sporiteľňa momentálne nepotrebuje získavať financovanie cez akékoľvek menové operácie, ktoré poskytuje Európska centrálna banka vrátane programu odkupovania dlhopisov," objasnila dôvody hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnáková. Za malým záujmom o odpredaj však nemusí nevyhnutne byť len neochota bánk predávať. Napríklad ČSOB sa do takzvaného programu kvantitatívneho uvoľňovanie nezapojila preto, že sa s národnou bankou zatiaľ nedohodla na cene.

Európska centrálna banka si dala za cieľ do septembra 2016 mesačne odkupovať dlhopisy za 60 miliárd eur. ECB dúfa, že tlačením lacných peňazí donúti finančné domy poskytovať lacnejšie úvery. Ušetriť by tak mohol štát, ako aj firmy či ľudia.

Podľa analytika Next Finance Jiřího Cihlářa sa jej však tento plán nedarí napĺňať nielen na Slovensku, ale v celej eurozóne. Objem nakúpených dlhopisov je totiž nižší ako plánovala, za prvé dva týždne to bolo len v sume 9,8 miliardy eur. "Nízky záujem o výkup cenných papierov naznačuje, že banky majú dosť lacných peňazí. To, že nie sú teda ochotné lacnejšie požičiavať, súvisí s tým, že od krízy uplynulo málo času a sú nedôverčivé," vysvetľuje Cihlář.

A aj tie banky, ktoré sa u nás do programu zapojili, tak len minimálne. Ako totiž objasňuje hovorkyňa UniCredit Bank Zuzana Duďáková, niektoré ich ponuky NBS neprijala. A to preto, že v rámci programu je záujem len o o veľmi bezpečné dlhopisy so splatnosťou od dvoch do 30 rokov.

Slovensko je malý trh
Malý záujem či nezáujem slovenských bánk však nemusí pre Európu znamenať problém. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského podiel Slovenska na programe je len malým čriepkom. Dôležité sú preto rozhodnutia komerčných domov v krajinách ako Nemecko či Francúzsko. Tam sa to však nekončí, na problém s nákupmi upozorňovali odborníci eurobanku už mesiace pred spustením programu. Aj preto si vymyslela "fintu", ktorá jej pomôže naplniť svoj cieľ - za dlhopisy ponúkne v priemere až 124 percent ich hodnoty. V praxi jej tak stačí nakúpiť približne o pätinu menej cenných papierov.

Michaela Kušnírová

Hospodárske noviny, 23.3.2015