Štátu odvedieme viac ako polovicu platu. Ako s ním nakladá? (Aktualne.sk)

Slovenská vláda od občanov rozhodne nevyberá málo daní. V tomto roku plánuje od občanov vybrať o 3,7 miliárd eur viac, ako v roku 2011. To je o dvadsaťpercentný nárast, konštatoval pre portál Aktualne.sk 23.3.2015 Radovan Ďurana.

Desať rokov po daňovej reforme má Slovensko daňové zaťaženie vysoké. Priemerný zamestnanec odvedie mesačne štátu viac ako polovicu svojho platu. Slovenské firmy zas platia najvyššiu sadzbu dane z Vyšehradskej štvorky. Štúdia Inštitútu finančnej politiky a OECD radí vláde znížiť daňové zaťaženie práce a zlepšiť výber daní. Podľa analytika vyberie štát daní dosť, problém má však s ich efektívnych využitím.

ednou z hlavných výziev pre Slovensko je zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty, konštatuje štúdia IFP a OECD k desiatemu výročiu daňovej reformy.
Daní platíme dosť

Slovensko má oproti iným krajinám len limitovaný rozsah tovarov v zníženej sadzbe. Skoro na všetko platíme 20-percentnú DPH. To podľa Radovana Ďuranu z Inštitútu INESS rozhodne nemožno považovať za nízke zaťaženie.

"Slovenská vláda od občanov rozhodne nevyberá málo daní. V tomto roku plánuje od občanov vybrať o 3,7 miliárd eur viac, ako v roku 2011. To je o dvadsaťpercentný nárast," vysvetľuje Ďurana. Podľa neho štát vyberá daní dosť, problém má s ich efektívnym použitím.

Daňové zaťaženie na Slovensku je podľa Ďuranu porovnateľné s okolitými krajinami. Zdanlivo nízke zaťaženie vychádza len v porovnaní s HDP. To však nie je známka nízkych daní, ale mierne odlišnej štruktúry ekonomiky. Veľká časť slovenského HDP totiž odchádza do zahraničia a neplatia sa z nej DPH ani odvody.
Znížiť priame dane, zvýšiť DPH

Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti by mala byť akákoľvek úprava daní skoordinovaná v rámci Európskej únie. To sa však zatiaľ nedeje. Ak napríklad jedna krajina zdvihne firmám dane, často utečú do menej daňovo zaťažených štátov. Ak by Európa zdvihla dane naraz, nič by sa podľa Páleníka nestalo. Európsku koordináciu by uvítal aj pri daniach pre fyzické osoby s vysokými príjmami.

"Slovensko je malá otvorená ekonomika. Pre nás je najvýhodnejšie zvýšiť DPH a výrazne znížiť priame dane. Export by bol zaťažený nižšími daňami, import by bol zaťažený tými zahraničnými a všetkých by sa týkalo rovnaké zaťaženie DPH," myslí si Páleník, "Ale určite ide o spojené nádoby, nejde jedno spraviť a druhé nie."
Vysoké zaťaženie ohrozuje pracovné miesta

Podľa Ďuranu by mohlo zníženie daní pre právnické osoby priniesť viac domácich i zahraničných investícií a vytvoriť pracovné miesta. Avšak pokles by musel byť radikálny, aby priniesol citeľnú zmenu. Atraktívnejšie pracovné prostredie by v konečnom dôsledku ale nemuselo viesť k výpadku daňových príjmov.

V prípade Slovenska podľa Ďuranu predstavuje práve vysoké odvodové zaťaženie prekážku v tvorbe pracovných miest. "Paradoxne, vysoké zaťaženie môže zvyšovať produktivitu práce, ale iba tak ako ju merajú štatistici. Firmy kvôli vysokým nákladom na prácu budú preferovať automatické linky. Zainvestujú viac kapitálu, ich produktivita rastie avšak postačí im menej pracovníkov," dodáva  Ďurana.

Aktualne.sk, 23.3.2015