Štátnou pomocou k lacnejším bytom. Čo robíme na Slovensku zle? (Aktualne.sk)

Dotácia pre mladých je neefektívny program, ktorý podporuje bývanie v osobnom vlastníctve, hoci problémom slovenského trhu s bývaním je práve nedostatok nájomného bývania, povedal pre portál Aktualne.sk 25.3.2015 Radovan Ďurana.

Mestá a obce sa začínajú prebúdzať a Štátny fond pre rozvoj bývania registruje stále viac žiadostí o poskytnutie príspevku na stavbu takzvaných nájomných bytov. Pomoc s bývaním je pritom v západnej Európe už dlho jedným z hlavných nástrojov sociálnej politiky. Kto môže túto výhodnú formu bývania využívať a ako sa byty priraďujú?

 Nájomné bývanie je až o stovky eur lacnejšie než to, ktoré bežne nájdete na trhu s nehnuteľnosťami a v ponukách realitných agentúr. Ceny sa začínajú pri 50 eurách mesačne. Pre porovnanie, napríklad za 3-izbový byt vo Zvolene z ponuky realitných agentúr dáte mesačne okolo 380 eur, kým nájomné byty je možné získať za 257 eur mesačne.
Väčšia podpora

Niet sa preto čo čudovať, že o nájomné bývanie je záujem. Štát ho pritom začal aj viac podporovať. „V porovnaní s rokom 2013 sa v roku 2014 podporilo o 65 percent viac žiadostí o tento typ úveru, čím Štátny fond na podporu bývania priznal úvery na obstaranie 2128  nájomných bytov,“ odpísali zo štátneho fondu.

 Štedré, ale neefektívne

Okrem tohto nástroja Slovensko poskytuje aj ďalšie formy podpory. Napríklad príspevok na bývanie, ktorý je súčasťou systému hmotnej núdze. „Je testovaný na príjem. Ide o vysoko adresnú dávku, funguje vtedy, pokiaľ poberateľ dokáže preukázať vlastníctvo alebo nájomnú zmluvu k bývaniu,“ vysvetľuje ekonóm INESS Radovan Ďurana.

Štát okrem toho podporuje aj stavebné sporenie a hypotéky pre mladých, čo sú podľa Ďuranu naopak veľmi štedré, ale vysoko neefektívne programy. „Extrémom je stavebné sporenie, kde štát nemá ani len záruku, že dotácia/prémia je použitá na stavebné účely. Dotácia pre mladých je neefektívny program, ktorý podporuje bývanie v osobnom vlastníctve, hoci problémom slovenského trhu s bývaním je práve nedostatok nájomného bývania,“ myslí si ekonóm.

 Málo lacných bytov

Aký je rozdiel v cene pre človeka, ktorý získa nájomný byt a keď si zoberie napríklad hypotéku? Podľa hovorcu ministerstva dopravy Martina Kóňu je to individuálne. Všetko závisí od toho, v akom nájomnom byte človek býva.

„Cena nájmu bytu obstaraného z verejných prostriedkov je regulovaná, pričom maximálne ročné nájomné je päť percent  obstarávacej ceny bytu,“ povedal Kóňa.

Ako štátnu pomoc pri bývaní vylepšiť, aby ju získali skutočne len tí, ktorí ju potrebujú? „Bytová politika by mala odstrániť nezmyselné a neefektívne dotácie ako stavebné sporenie či podpora hypoték. Podpora nájomného bývania by mala byť maximálne adresná, čo sa o dotáciach zo štátneho fondu nedá vždy povedať,“ hovorí Ďurana.

Podľa INESS má štát rezervu aj v regulačnej činnosti. „Podporiť výstavbu bytov môže štát aj bez toho, aby zdaňoval iných občanov. Stačí odstrániť prekážky, ktoré štát výstavbe stavia. Získanie stavebného povolenia trvá extrémne dlho. Nedávno prijatý zákon na prevod vlastníctva pôdy ešte viac skomplikoval výstavbu nových bytov,“ povedal.
Kto má nárok na sociálny byt od obce?

Podmienky pre oprávnené domácnosti, ktorým môže byť poskytnutý nájomný byt obstaraný z verejných prostriedkov určuje zákon.

Môžete oň požiadať mesto, ak:
- máte príjem nižší ako trojnásobok životného minima, ktoré je okolo 200 eur
- máte príjem nižší ako štvornásobok životného minima a členom domácnosti je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ste rodič bez partnera s dieťaťom alebo ak zabezpečujete zdravotnícku starostlivosť, sociálne a všeobecne prospešné spoločenské služby, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu pre obyvateľov obce
- nárok má tiež osoba, ktorej zanikla ústavná starostlivosť, náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť alebo  osobitná starostlivosť poručníka a táto osoba nepresiahla vek 30 rokov.

Veronika Cosculluela

Aktualne.sk, 25.3.2015