Nezávislé hodnotenie

Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií vydal krátku správu o porovnaní odvodového zaťaženia na Slovensku a OECD.

Nezávislé hodnotenie

Text nás zaujal (ne)zaujatým hodnotením. Hneď v úvode IFP konštatuje: „Napriek všeobecným odporúčaniam renomovaných inštitúcií (IFP tým myslí inštitúcie financované z verejných zdrojov EK, MMF, OECD, pozn. autor) o optimálnom daňovom mixe, daňové zaťaženie práce v krajinách OECD kontinuálne rastie. Za posledné štyri roky vzrástlo priemerné daňové zaťaženie práce v OECD na úroveň 36%“.

Slovenské zaťaženie práce dosahuje 43% po započítaní II. piliera a „daňové zaťaženie miezd na Slovensku medzi rokmi 2010 a 2014 vzrástlo o 1,1 p. b.“

Čiže z pohľadu ekonómov máme nielen nadpriemernú mieru „nesprávneho“ zdanenia, ale ešte sme ju za posledné 4 roky zvýšili. Dalo by sa povedať: chyba na druhú. V komentári sa ale dozvieme, že slovenský rast daní akurát „kopíruje aj rast priemerného zdanenia práce v OECD v sledovanom období.“

Analýza pokračuje porovnaním celkových mzdových nákladov. Takéto porovnanie môže byť užitočné z pohľadu zahraničného investora, ktorý špekuluje nad tým, kde je lacnejšia pracovná sila pre jeho investíciu. Lenže  chyba lávky, analytici (aj tí v OECD) zvolili porovnanie v parite kúpnej sily. Rozdiel v mzdových nákladoch vyspelých krajín a Slovenska sa zdá byť podstatne väčší. Analýza neváha a ponúka hodnotenie: „náklady práce na úrovni priemernej mzdy nie sú akútnym problémom slovenského trhu práce“ pretože „celkové náklady práce v absolútnej výške prepočítané v parite kúpnej sily sú tretie najnižšie v OECD a zároveň najnižšie aj spomedzi okolitých krajín V4“.

Pre zamestnávateľa, či investora ide o irelevantné porovnanie, pretože zamestnávateľ svoj biznis plán vždy zostavuje v skutočných cenách. Nezaujíma ho, koľko litrov mlieka si za jeho mzdu kúpi zamestnanec. Zamestnanec s priemernou mzdou bol tak v minulom roku drahší len v ČR (čo sme vedeli), ale v Poľsku aj v Maďarsku lacnejší. Samozrejme, že lacnejší bol aj v Turecku, Mexiku, ale aj v Čile.

Z pohľadu ekonomiky Slovenska je pritom porovnanie mzdových nákladov s priemerom OECD bezpredmetné. Je to „metóda“ obľúbená medzi politikmi, ale ekonómovia by sa jej mali vyhýbať. Pretože my nesúťažíme o investora, ktorý sa rozhoduje medzi Nemeckom, USA a Slovenskom. Takí nie sú. Mzdovými nákladmi súťažíme o investora, ktorý je zvedavý najmä na V4, plus možno Pobaltie. A tu rozhodne nie sme najlacnejší, ako tvrdí komentár IFP a preto výška daňového zaťaženia priemernej mzdy predstavuje problém.

Niežeby autor komentára o tomto nevedel. Vie, veď použil spojenie „náklady práce na úrovni priemernej mzdy nie sú akútnym problémom slovenského trhu práce“. Samozrejme, že nejde o akútny problém, keď máme na úrade 200 000 ľudí bez kvalifikácie, vláda posiela ad hoc policajtov do súkromných podnikov, a na súdoch panuje rodinkárstvo. Ale je to problém významný, ktorý má vplyv na atraktivitu Slovenska. Tak načo to zahmlievanie?

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards