Zdravotníctvo
minister Ivan
Valentovič (za Smer-SD)

Zrušenie poplatkov - Zákaz zisku - Nová minimálna sieť nemocníc

Stop poplatkom u lekára, návrat odporúčacích lístkov či lekárskych
rajónov, zákaz prerozdeľovania zisku akcionárom zdravotných poisťovní,
zmeny v liekovej politike či zrušenie transformácie nemocníc na akciové
spoločnosti. Také sú výsledky práce po dvoch rokoch pôsobenia ministra
zdravotníctva Ivana Valentoviča (Smer-SD). Minister by si na svoje
vysvedčenie zapísal známku jedna mínus. „S výsledkami som spokojný, no
stále je čo zlepšovať,“ povedal pre HN.

Exminister Rudolf Zajac to však vidí úplne opačne. „Ministerstvo
a rezort, ktoré nie sú riadené ministrom, sa nedá hodnotiť. Iba ak tým, že
minister nič nerobí, čo nedostačuje. Teda hodnotím nedostatočnou.“
Podľa exministra by si jedinú pochvalu zaslúžil krok, ktorým sa redukovala
minimálna sieť poskytovateľov. „Bol však vykonaný tak neprofesionálne a
nemorálne, že ho, naopak, treba odsúdiť.“ Lepšie hodnotenie ako samotný
predstaviteľ ministerstva získala v tomto prípade jeho hovorkyňa Silvia
Horváthová. Jej prácu Zajac hodnotí vysoko – podľa neho odvádza nadľudský
výkon.

Tomáš Szalay z Health Policy Institute si myslí, že pozitívom,
ktoré sa nepodarilo presadiť ani predchodcovi, je zavedenie degresívnej
marže na lieky, vďaka čomu zlacneli drahé lieky. Tu však bilancia pozitív
končí. „Nikto nezmaže jeho spoluúčasť na prijatí zákona, ktorým sa
obmedzilo nakladanie so ziskom zdravotných poisťovní, vytvorenie minimálnej
siete len zo štátnych nemocníc, zrušenie poplatkov u lekára či zrušenie
transformácie nemocníc,“ vyratúva Szalay. Ministra hodnotí známkou
štyri mínus.

Zahraničná politika
minister Ján Kubiš (za
Smer-SD)

Zrušenie víz - Úspechy diplomatov - Slovensko na čele „sveta“

Bezvízový styk s Kanadou, finalizácia zrušenia víz s USA, predsedníctvo
Slovenska v Bezpečnostnej rade OSN a Rade Európy či úspechy slovenských
diplomatov. To sú úspechy, za ktoré by štátna tajomníčka ministerstva
zahraničných vecí Diana Štrofová (ĽS-HZDS) dala svojmu rezortu
jednotku. „Priority, ktoré sme si stanovili, sa pohli kus dopredu.“ Okrem
okresania víz s Kanadou by nám mali na konci roka otvoriť dvere aj USA.
Tajomníčka rezortu oceňuje aj schopnosti našich diplomatov. Či Miroslava
Lajčáka, vysokého predstaviteľa EÚ v Bosne a Hercegovine alebo Miroslava
Jenču, ktorý sa od júna posadí do kresla námestníka generálneho tajomníka
OSN pre Strednú Áziu. „Títo kvalitní diplomati na zásadných postoch
zlepšujú kredit Slovenska v zahraničí.“

Exminister Eduard Kukan (SDKÚ-DS) tvrí, že rezortu nemožno uprieť
profesionálne dobrý výkon. „Zvládli úlohy v medzinárodných organizáciách
a posilnili prestíž slovenskej diplomacie.“ Zahraničná politika však podľa
neho urobila aj niekoľko prešľapov, ktoré by oznámkoval trojkou. Na svedomí
ich však nemajú diplomati, ale slovenskí politici. „Výroky premiéra o
protiraketovej obrane USA v Poľsku a Česku, prílišná orientácia na Rusko a
zahraničné cesty v Líbyi alebo Číne, účasť na recepcii kubánskej ambasády,
to oslabuje povesť Slovenska.“ Aj politológ Grigorij Mesežnikov
hovorí, že dobré meno Slovenska v zahraničí kazia politici svojimi výrokmi
a činmi. „Prítomnosť nacionalistov vo vládnej koalícii sprevádzalo
zhoršenie vzťahov s maďarským susedom.“ Aj preto dáva Mesežnikov
zahraničnej politike dvojku.

Školstvo
minister Ján Mikolaj
(za SNS)

Školné – Školská reforma – Externá maturita zo slovenčiny

Nové pravidlá pre vysoké školy, poplatky za externé štúdium, externá
maturita zo slovenčiny, zákon o športe. „V riadnom čase plníme všetky
úlohy, ku ktorým sme sa zaviazali v programovom vyhlásení vlády,“
hodnotí pre HN svoju prácu minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Z
trinástich priorít, ktoré minister verejnosti predstavil po nástupe do
kresla šéfa rezortu, ostáva realizovať už len pár. Kritici však namietajú,
že zmeny sa robia narýchlo, sú formálne a nekvalitné.

V nasledujúcom období plánuje doriešiť postavenie učiteľov, spustiť
celoživotné vzdelávanie či prepojiť stredné odborné školy s praxou. „Veľmi
sa ponáhľa, nemá víziu a nekonzultuje s odborníkmi,“ hodnotí ministrovu
dvojročnú prácu exminister školstva László Szigeti (SMK). „Ani za
dva roky minister neporozumel školstvu. Nechcem mu uberať snahu pripravovať
legislatívne normy, ale kroky, ktoré robí, nemajú hlavu ani pätu,“
pridáva sa ďalší exminister Martin Fronc (KDH). Mikolajovi vyčítajú
chaotický výber poplatkov od externistov, nútenú prácu zdravotníckych
študentov či ústavné podnety proti vysokoškolskej novele. Kvantita a
rýchlosť na úkor kvality – oceňuje výkon ministra aj analytik Inštitútu pre
dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál. „Príkladom je školský
zákon, ktorého príprava by mala trvať tri až päť rokov, pričom minister ju
pripravil za rok. Zmeny sú kozmetické a výsledná kvalita bude nízka.“
Na pomyselné polročné vysvedčenie ministra by preto napísal štvorku,
Szigeti dal Mikolajovi tri mínus.

Bezpečnosť
minister Robert
Kaliňák (za Smer-SD)

Vstup do Schengenu – Cestný zákon – Vyššie platy policajtov

Vstup Slovenska do Schengenu, zrušenie krajských úradov či zvýšenie
platov policajtov. Na tieto úspechy upriamuje pozornosť rezort vnútra.
Ministerstvo Roberta Kaliňáka (Smer-SD) pripomína, že rok po
kritickej správe Európskej komisie, v ktorej „nám vytýkali nedostatky v
technike, legislatíve či pripravenosti policajtov“, sa podarilo tieto
chyby napraviť a pripojiť sa k Schengenu. Kaliňák v polovici marca navyše
podpísal Memorandum o porozumení, ktoré nám opäť viac pootvorilo dvere k
bezvízovému styku s USA. Policajtom dvihol rezort platy a tentoraz
nezabudol ani na hasičov.

Kaliňákov predchodca Martin Pado (SDKÚ-DS) uznáva, že vstup do
Schengenu je úspechom, no vyčíta, že sa v rezorte nerozhýbali skôr. „Minister
Kaliňák otáľal päť mesiacov a spôsobil veľké problémy rezortu vnútra aj
Slovensku.“ Podobne je to podľa Pada aj s novým cestným zákonom, ktorý
má veľa chýb a nie je dotiahnutý. Kritizuje aj prácu dopravnej polície. Po
tom čo Kaliňák s policajným prezidentom Jánom Packom vymenili akciu
„Jastrab“ za „Anjela“, stúpol počet obetí na cestách. „Štyridsať mŕtvych
navyše v jednom roku, v ďalšom ešte viac.“ Kritizuje aj dodnes
nedoriešené kauzy – napríklad Hedviga Malinová. Od exministra dostal
Kaliňák trojku.

Policajný expert Juraj Zábojník hodnotí počínanie rezortu vnútra
„slabšou dvojkou“. Veľkým plus je Schengen a sociálne výhody pre hasičov.
Aj on však považuje za najväčšie prešľapy polície dodnes nedoriešené kauzy
a tiež neprimeraný zásah proti kazašskej novinárke, ktorú policajti násilím
spacifikovali napriek jej povolenému protestu.

Financie
minister Ján Počiatek
(za Smer-SD)

Prijatie eura – Stabilita – Vyššie dotácie

Ján Počiatek je minister s pravdepodobne najlepším hodnotením od
opozície aj analytikov. Podarilo sa mu splniť úlohu, ktorú považoval rezort
za rozhodujúcu – doviesť Slovensko pred takmer otvorenú bránu eurozóny. „S
tým je spojená aj nevyhnutnosť zodpovednej rozpočtovej politiky a dôrazu na
efektívne vynakladanie verejných financií, čo potvrdili aj inštitúcie
Európskej únie,“ dodáva hovorca ministerstva Miroslav Šmál.
Netreba zabudnúť ani na rekordný hospodársky rast, ktorý Slovensko zažíva v
poslednom období.

Analytici súhlasia, že rozpočtová politika ministerstva financií
garantuje hospodársku stabilitu. Nadácia F. A. Hayeka však pripomína, že
vláda zbiera ovocie reforiem bývalého kabinetu, ktoré prakticky nezmenila.
„Ministrovi Počiatkovi môžeme vyčítať len to, čo sme vyčítali aj jeho
predchodcovi – mal by oveľa ambicióznejšie znižovať deficit verejných
financií,“ hovorí Martin Chren z nadácie. Ministerstvo priznáva,
že dôraz na znižovanie výdavkov štátneho rozpočtu je výzvou do najbližšieho
obdobia. Za negatívum považuje Nadácia F. A. Hayeka aj postupné tvarovanie
zákonov, ktoré dávajú štátu a politikom väčšiu silu na regulovanie
hospodárskeho života.

Exminister Ivan Mikloš Počiatkovi priznáva úspechy pri získaní
pozvánky do eurozóny. Má však pochybnosti, či vláda dokáže využiť pozitíva
zo spoločnej meny. Okrem pomalého znižovania deficitu ministrovi vyčíta, že
dáva málo peňazí do vzdelania, vedy a výskumu a naopak, dáva veľa do
dotácií a neefektívnych štátnych investícií. Mikloš hovorí, že vláda
zdeformovala daňový systém zníženými sadzbami DPH na knihy a lieky a tzv.
milionárskou daňou. Podľa exministra bolo chybou rezortu Jána Počiatka aj
to, že nedokázal zabrániť nepripravenému diaľničnému PPP projektu a
nesystémovým krokom v zdravotníctve a dôchodkovej oblasti, ktoré budú
záťažou pre rozpočet.

Sociálne veci
ministerka Viera
Tomanová (za Smer-SD)

Prísnejší Zákonník práce - Otvorenie druhého piliera

Medzi najsledovanejšie a najdiskutovanejšie kroky
súčasnej vlády patrili zmeny v Zákonníku práce a otvorenie druhého
dôchodkového piliera. Obe spadajú pod rezort Viery Tomanovej, ktorá bola
počas uplynulých dvoch rokov pravdepodobne aj najviac kritizovanou
ministerkou. Zvládla aj jeden pokus opozície o odvolanie.
Ministerstvo hodnotí svoju činnosť podľa hovorcu Michala Stušku
pozitívne, tvrdí, že koncepčne napĺňa programové ciele vlády. Za úspech
považuje zníženie nezamestnanosti v prvom štvrťroku na 7,83 percenta.
Zákonník práce podľa rezortu posilnil sociálnu ochranu zamestnancov,
otvorenie druhého piliera a dobrovoľná účasť v ňom pre ľudí, ktorí začali
pracovať po 31. decembri 2007, zase posilnili stabilitu Sociálnej
poisťovne. Za významný krok označuje ministerstvo aj prinavrátenie
invalidných dôchodkov tým, ktorým bol odňatý protiústavne na základe tzv.
Kaníkovej reformy.

Inštitút
INESS hovorí, že z hľadiska bežnej agendy Viera Tomanová plní základné
úlohy. Viac pozitív na práci ministerstva nenašiel. „Za zlyhanie
považujeme jeho strategickú činnosť,“ vysvetľuje analytik Radovan Ďurana. Podľa neho
ministerka nie je schopná pochopiť význam demografických zmien očakávaných
v budúcnosti.

Nehľadá
riešenia na deficitný prvý dôchodkový pilier, naopak vypláca neefektívne
vianočné dôchodky, hovorí Ďurana. Zákonník práce zase podľa INESS-u „neopodstatnene
znížil pružnosť pracovného trhu v čase nedostatku kvalifikovaných
pracovných síl a vysokej miery nezamestnanosti nekvalifikovaných síl“.

Exminister Ľudovít Kaník chváli ministerku za to,
že „napriek slovám a reálnej snahe sa jej nepodarilo zásadne zmeniť“
jeho reformy. Vyčíta jej, že nepokračuje v reforme druhého piliera. Problém
udržateľnosti dôchodkového systému sa tak podľa Kaníka prenáša na budúce
vlády. „Budú to mať ťažšie, pretože čas hrá proti nim,“ argumentuje
Kaník. Zákonník práce podľa neho do istej miery zhoršil podnikateľské
prostredie, pretože je zameraný proti zamestnávateľom, „no ťah ekonomiky
neohrozil“, dodáva Kaník.

Doprava
mnister Ľubomír Vážny (za Smer-SD)

Diaľnice za súkromné peniaze – Mýto – Stop predajom

Zastavenie privatizácie strategických podnikov, príprava tendrov na PPP
projekty a na dodanie elektronického mýtneho systému. Toto sú z
investičného hľadiska najvýznamnejšie kroky ministra dopravy Ľubomíra
Vážneho.

K tomu prvému pristúpil krátko po svojom nástupe v roku 2006. Od
zastavenia privatizácie letiska a nákladnej železničnej spoločnosti si nová
vláda sľubovala neskoršie príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré mali plynúť z
pozitívnych hospodárskych výsledkov. Namiesto toho si letisko pýta ďalšie
peniaze zo štátneho rozpočtu na investície a nákladný vlakový prepravca
vykazuje posledné dva roky miliardové straty. Minister tvrdí, že oba
podniky dostane v priebehu nasledujúcich rokov do zisku.

Agendu po svojom predchodcovi Pavlovi Prokopovičovi však Vážny prebral v
prípade zavádzania elektronického mýta a po ročnom váhaní aj v prípade
projektov verejno-súkromného partnerstva pri výstavbe diaľnic.

„Pozitívne hodnotím to, že rezort si vytýčil najvýznamnejšie úlohy, a
to prípravu tendrov na elektronické mýto a na PPP projekty. Pozitívny
prínos týchto krokov sa však prejaví až vtedy, keď budú mať úspešnú
koncovku,“ hovorí riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír
Palčák.

To, že Vážny nezrušil všetko, čo zdedil po bývalej vláde, považuje za
prínos aj exminister dopravy Pavol Prokopovič. Na druhej strane ho
však kritizuje za pomalú prípravu PPP projektov a mýtneho systému, za
nedostatočné využívanie eurofondov, netransparentné tendre a zastavenie
predaja akcií štátnych podnikov.

„Hlavne pri bratislavskom letisku to zapríčinilo to, že letisko
stagnuje a nemá rozvojový plán. To, čo načrtlo ministerstvo dopravy na
najbližších päť rokov, vôbec neprinesie rozvoj letiska, je to len na
dočasné udržiavanie existujúceho stavu,“ hovorí Prokopovič.

Hodnotenie svojich úspechov a neúspechov nám Vážneho rezort neposlal.
Namiesto toho sme dostali zoznam všetkých legislatívnych, strategických a
praktických krokov, ktoré rezort počas týchto rokov uskutočnil. Medzi inými
tu spomína prípravu viacerých zákonov a vyhlášok najmä v oblasti cestnej
dopravy.

Hospodárstvo
minister Ľubomír
Jahnátek (za Smer-SD)

Boj o ceny – Viac regulácie – Návrat k jadru

Ďalší prílev zahraničných investícií, hospodársky rast, ale aj boj s energomonopolmi
či obchodnými reťazcami a miestami donquichotovská bitka s celosvetovým
rastom cien energií a potravín. Tak by sa stručne dali charakterizovať
posledné dva roky na ministerstve hospodárstva.

„Bolo to neskutočne náročné obdobie, prakticky nebol voľný jeden deň
a na ministerstve sa pracuje naplno,“ povedal hovorca rezortu Branislav
Zvara s poukázaním na vysoký hospodársky rast, zvyšovanie zamestnanosti
a rast životnej úrovne. Zdôrazňuje aj to, že naša ekonomika sa v posledných
rokoch vyvíja najrýchlejšie spomedzi krajín V4.
Podľa bývalého ministra hospodárstva Pavla Ruska je najväčšou
zásluhou súčasného šéfa rezortu Ľubomíra Jahnátka fakt, že príliš nesiaha
na fungujúce mechanizmy v ekonomike nastavené minulou vládou. „Som rád,
že sa podarilo udržať základ, ktorý sme priniesli. Je jednoznačné, že
zahraničné automobilky, ale aj spoločnosti ako Johnson Controls, Visteon či
Ford, by na Slovensko bez našich reforiem neprišli. Môžeme mať rozdielne
názory na Zákonník práce, zdravotníctvo, ale čo sa týka hospodárskeho
rastu, trend je jasný,“ hovorí exminister.

Jahnátkovmu vedeniu nemožno uprieť rozhodnosť a iniciatívu. Svoje by o
tom vedeli povedať obchodníci, na ktorých rezort pripravil „bič“ v podobe
zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, alebo energetické
firmy, ktorým minister vyhlásil vojnu hneď po svojom nástupe do funkcie. „Museli
sme sa vysporiadať s dedičstvom minulosti, keď sa urobilo niekoľko
neuvážených chybných krokov. Treba porovnať rast cien energií na Slovensku
a v okolitých krajinách,“ poukazuje Zvara na úspechy svojho
zamestnávateľa.

Je pravdou, že ceny pre domácnosti sa u nás za posledné dva roky po
tvrdých rokovaniach štátu s energofirmami zvyšovali menej ako u susedov. „V
tomto smere máme zásadne rozdielne stanovisko. Trh aj pri všetkých svojich
chybách oveľa lepšie koriguje ceny ako rozhodnutia úradníkov, mali sme sa o
tom možnosť presvedčiť za štyridsať rokov bývalého režimu. Každý, kto
rozpráva o silnom štáte, myslí len na posilnenie svojej pozície, a pre ekonomiku
to nie je dobrá cesta,“ dodal Rusko.