Sme stabilná vláda s výsledkami, tvrdí Fico (Hospodárske noviny)

Ján Dinga za správne považuje zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky: Jej efekt je však negovaný zvyšovaním minimálnej mzdy, povedal pre Hospodárske noviny 14.4.2015.

 Pred tromi rokmi vyhral voľby, keď ostatné strany zvalcoval s viac ako 44 percentami hlasov. Na čele krajiny je tak vôbec prvýkrát od pádu komunizmu jednofarebná vláda. Ide o možnosť, akú nemal ani Vladimír Mečiar v 90. rokoch. A tej sa Smer-SD podľa premiéra Roberta Fica chopil. "Dnes sa môžeme tešiť zo slušného hospodárskeho rastu, stabilizovania dôchodkového systému a stopnutia schránkových firiem. Odmietli sme sa sústrediť iba na konsolidáciu verejných financií, čo sa ukázalo ako správne rozhodnutie," povedal premiér pri prezentovaní výsledkov trojročného vládnutia.

HN vybrali päť oblastí, ktoré si vláda zaumienila vo svojom programe splniť ešte v máji 2012 s pohľadmi odborníkov, ako sa im to podarilo.

Zlepšiť istoty ľudí
Zvýšenie platov lekárov a zdravotných sestier, rast vianočného dôchodku pre penzistov, podpora detských kútikov vo firmách, zmeny v justícii, zlepšenie podmienok pre brigádnikov či vlaky zadarmo. Toto sú len niektoré z balíka opatrení za 250 miliónov eur, ktoré si pre Slovensko pripravila vláda Roberta Fica. Analytik Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž radí medzi pozitívne opatrenia vlády predovšetkým zvýšenie minimálnej mzdy z 352 eur na 380 eur, čo má v konečnom dôsledku dosah na životnú úroveň obyvateľov: "Ten, kto pracuje, má mať vyššiu mzdu ako ten, čo poberá iba sociálnu dávku. Tento rozdiel sa u nás strácal." Podstatné výhrady má Baláž k zdravotníctvu, keďže si myslí, že situácia v ňom sa vôbec nezlepšila: "Dochádza tiež k úpadku základného, stredného a vysokého školstva. Slovensko sa aj v porovnaní s Maďarskom alebo Poľskom neustále prepadá na nižšie priečky v rámci poskytovanej kvality."

Konsolidovať verejné financie
"Nik dnes nepochybuje o tom, že konsolidáciu verejných financií tak, aby bol deficit pod tromi percentami hrubého domáceho produktu, sme zvládli," vyhlásil predseda vlády Robert Fico. Slovensko sa podľa neho môže tešiť zo slušného hospodárskeho rastu, na základe ktorého sa radí k premiantom Európy. Za úspech považuje i to, že Európska komisia nás zaradila medzi krajiny ako Holandsko či Nemecko, ktoré patria k tým s top vytvorenými štátnymi rozpočtami. "Deficit sa vláde podarilo znížiť, konsolidácia verejných financií však prebiehala takmer výhradne na príjmovej strane. Neschopnosť vlády šetriť vo vlastných výdavkoch tak zaplatili daňoví poplatníci vrátane dôchodcov kvôli prisľúbenému zníženiu sadzby DPH, ktoré sa neuskutočnilo," tvrdí analytik INESS Ján Dinga. Opatrenia, ktorými vláda iba zhoršila podnikateľské prostredie u nás, sú podľa Dingu napríklad zavedenie daňových licencií alebo elektronický výkaz DPH. Analytik Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž považuje za najvýznamnejší úspech vlády boj proti daňovým únikom, keďže zabránil schránkovým firmám zapojiť sa do verejných obstarávaní.

Boj proti nezamestnanosti
Do roku 2016 stlačiť počet ľudí bez práce na úroveň priemeru eurozóny, teda na 12 percent. To bol cieľ, ktorý si Robert Fico vytýčil počas svojho vládnutia. A teraz fakty: kým vo februári 2012 bola miera evidovanej nezamestnanosti 13,76 percent, vo februári 2015 to bolo 12,32 percenta. Ako sa však zdá, jej výšku ovplyvňovali skôr externé faktory než samotné opatrenia Ficovho kabinetu. Pred tromi rokmi totiž mala na nezamestnanosť vplyv prebiehajúca dlhová kríza. Po oživení ekonomiky však začala jej miera klesať v Európskej únii, ako aj na Slovensku. Ide o výsledky, ktoré by mali pretrvávať i naďalej. "Dokazujú to aj vyhlásenia zamestnávateľov o zvýšenom počte pracovných miest," hovorí Peter Goliaš, riaditeľ INEKO, ktorý označil tri roky pôsobenia Ficovej vlády vzhľadom na boj proti nezamestnanosti za premárnené. Napríklad v rámci opatrení na znižovanie nezamestnanosti začala vláda dotovať mladých aj dlhodobo nezamestnaných ľudí, čo sa však podľa Goliaša ukázalo ako neúčinné. Analytik INESS Ján Dinga zasa za správne považuje zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky: "Jej efekt je však negovaný zvyšovaním minimálnej mzdy."

Postavenie Slovenska v únii
Cieľ Smeru v roku 2012 bol jasný - posilniť postavenie Slovenska v rámci Európskej únie. A hoci by sa naša pozícia dala charakterizovať ako stabilná, potrebné je dodať i to, že vo vláde Smeru panuje akási schizofrénia. Podľa Radovana Geista, vydavateľa portálu Euractiv.sk, sú pre oficiálne postoje vlády charakteristické tri črty: snaha vystupovať ako dobrý a spoľahlivý partner, neocitnúť sa v pozícii menšiny, ktorá by blokovala nejakú výraznejšiu európsku iniciatívu. No a v hospodárskej otázke sa snaží krajinu definovať ako súčasť bloku, ktorý presadzuje rozpočtovú zodpovednosť. "Na druhej strane sa Slovensko nepripojilo k niektorým užším integračným iniciatívam, ako napríklad spolupráca v oblasti vnútorných záležitostí, boj proti daňovým podvodom, či spoločný európsky prokurátor," dodáva Geist. Ani vyjadrenia samotného premiéra nevnášajú harmóniu do celkového obrazu o postoji Slovenska k rozhodnutiam únie, keďže premiér hlavne v poslednom čase vystupuje kriticky v súvislosti s postupom únie pri kríze na Ukrajine.

Znížiť mieru korupcie
Akcieschopná a odhodlaná realizovať plán smerovania k právnemu štátu. Takto označil Robert Fico svoju vládu. Jedným z mechanizmov na zabezpečenie lepšej kontroly toku verejných peňazí malo byť aj štátne elektronické trhovisko. Transparency International Slovensko vníma tento nástroj ako potenciálne funkčný. Avšak to, čo malo byť najväčšou zbraňou trhoviska - transparentnosť a otvorenosť kontrole - zatiaľ nie je a zrejme ani v blízkom čase nebude využiteľné. Fico a spol. sa rozhodli skoncovať aj s tým, aby verejné obstarávania vyhrávali firmy s nejasnými vlastníkmi. Novelu verejného obstarávania, ktorá platí od začiatku tohto roka, pripravila vláda ako reakciu na kauzu predraženého nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici, ktorá stála stoličku ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú, ako aj šéfa parlamentu Pavla Pašku (obaja Smer-SD). Podľa Transparency International Slovensko či opozičných poslancov však takéto firmy budú mať aj naďalej prístup k nákupu štátneho majetku či k dotáciám. Faktom je, že podľa najcitovanejšieho svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International skončilo v roku 2014 Slovensko na 54. mieste zo 175 krajín. Ide o zlepšenie o šesť miest oproti roku 2013 a o osem oproti roku 2012. Faktom však je i to, že je to šieste najhoršie umiestnenie z krajín Európskej únie, keď za nami skončili len Chorvátsko, Taliansko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Za posun vďačíme aj odchodu Štefana Harabina či prijatiu zákona o ochrane oznamovateľov korupcie. Stále nedoriešené ostáva vykazovanie majetkov verejných funkcionárov.

Martina Chudá

Hospodárske noviny, 14.4.2015