Učitelia zarábajú 20 tisíc, lekári 41 tisíc (SME)

K otázke adekvátnosti ohodnotenia učiteľov či
zdravotných sestier, ako aj možných zdrojov pre rast ich miezd, sa pre ČTK
vyjadril dňa 20.5.2008 Radovan Ďurana z INESS. Podľa neho by o výške miezd
mal rozhodovať len dopyt na pracovnom trhu a ideálne by preto bolo, ak by
väčšinu odborníkov v spomínaných profesiách zamestnával súkromný sektor.

Bratislava 20. mája (ČTK) - Učiteľom a zdravotníkom vzrástli od roku 2000
platy rýchlejšie než napríklad policajtom a vojakom.

Vyplýva to zo štatistík, ktoré ČTK získala z ministerstiev a od odborových
zväzov. Napriek zvýšeniu však s výnimkou lekárov zarábajú pedagógovia a
zdravotníci menej než zamestnanci takzvaných silových zložiek.

Priemerná mesačná mzda učiteľov základných, stredných škôl a materských
škôl, na ktorých by mala stáť pripravovaná reforma vzdelávania, sa vlani v
porovnaní s rokom 2000 zvýšila takmer dvojnásobne na 19.500 Sk.
Lekárom stúpli platy na 40.567 korún
z 20.050 Sk.

Nárast platov pocítili najmä policajti a
vojaci

Mzdy vojakov a policajtov sa v rovnakom období zvýšili asi polovicu.
Napríklad v armáde sa v priemere pred ôsmimi rokmi zarábalo 18.815, vlani to
bolo 28.191. Priemerná mzda v hospodárstve vlani dosiahla 20.146 Sk
v porovnaní 11.430 korunami v roku 2000.

V posledných rokoch sa v krajine opakovane diskutovalo predovšetkým o raste
miezd v školstve a zdravotníctve. Vo všeobecnosti sa totiž považuje vzdelanie
za kľúčové pre ekonomický rast krajiny a vyššie mzdy sú potrebné, aby sa do
škôl dostali kvalitní učitelia.

Zvýšené nároky na zdravotníctvo zase prinesie podľa očakávaní väčší počet
ľudí v dôchodkovom veku. Zdravotníci sa navyše sťažovali, že ich mzdy skresľuje
veľký počet nadčasov, ktoré odpracujú.

Staněk: Učiteľom viac

"Učiteľom a zdravotníkom by sa mzdy mali určite zvýšiť, naopak príjmy
silových zložiek by sa mali limitovať," povedal ČTK ekonóm zo Slovenskej
akadémie vied a poradca predsedu vlády Peter Staněk.

Nespochybnil síce dôležitosť práce policajtov a vojakov, ale v súčasnosti
podľa neho prinášajú spoločnosti väčší prínos učitelia, lekári či zdravotné
sestry.

"Netrúfame si hodnotiť, ktoré
povolania sú dôležitejšie a ktoré menej. Nemáme nástroj, podľa ktorého by sme
mali povedať, kto by mal dostávať viac," reagoval pre ČTK analytik
bratislavského mimovládneho inštitútu INESS Radovan Ďurana.

O výške miezd by mal rozhodovať len
dopyt na pracovnom trhu a ideálne by preto bolo, ak by väčšinu odborníkov v
spomínaných profesiách zamestnával súkromný sektor, dodal.

Školstvo, zdravotníctvo - zlá alokácia
zdrojov

Obaja ekonómovia sa nezhodli na tom,
či by sa v budúcnosti mali politici rozhodnúť pre rast učiteľských či
zdravotníckych miezd na úkor odmeňovania v rezortoch obrany a vnútra. Podľa
Staněka bude tomuto problému vláda čeliť už zrejme v nasledujúcom volebnom
období.

Dôchodková reforma si totiž vyžiada také finančné výdavky, že ani pri
súčasnom rýchlom ekonomickom raste neostane na rozvoj všetkých ministerstiev
dostatok peňazí, povedal. Asi žiadna vláda na svete si však nedovolí
nepodporovať silové zložky, dodal.

Ďurana síce taktiež pripúšťa potrebu
šetriť peniaze v rezortoch vnútra a obrany, ale rezervy sú podľa neho aj v
školstve a zdravotníctve. "V oblasti školstva a zdravotníctva dochádza
podľa nás k značnej neefektivite formou nesprávnej alokácie zdrojov, preto nie
je nevyhnutné zvyšovať rozpočty týchto rezortov," poznamenal.

Priemerná mesačná mzda vybraných profesií v Sk:

Zdroj: ministerstvá, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku

SME,
20. 5. 2008 10:12:19 | Copyright © ČTK 2008