Brusel ustupuje Grékom (Hospodárske noviny)

Podľa Martina Vlachynského sa najviac bude bojovať o reformy v pracovnom zákonníku a v dôchodkovom systéme, povedal na margo reforiem v Grécku 5.6.2015 pre Hospodárske noviny.

Tvrdé vyjednávania medzi Bruselom a Aténami nabrali prekvapivý smer. Grékom sa podarilo obmäkčiť európskych lídrov. Po týždňoch bezvýsledných rokovaní o ďalšej finančnej pomoci teda nastal posun. Európski lídri plánujú zmierniť tlak na škrty v problémovej krajine, ktorými podmieňujú uvoľnenie ďalšej injekcie za viac ako sedem miliárd eur. Podľa Financial Times budú od Atén najnovšie požadovať primárny prebytok rozpočtu vo výške jedného percenta tento rok. Ten by mal postupne rásť až na tri a pol percenta v roku 2018. Ešte pred mesiacom pritom Brusel požadoval, aby grécky kabinet pod taktovkou Alexisa Tsiprasa ušetril tento rok tri percentá a o tri roky dokonca štyri a pol percenta. Podľa Martina Vlachynského, analytika INESS, to bol najmenej citlivý bod rokovaní. "Najviac sa bude bojovať o reformy v pracovnom zákonníku a v dôchodkovom systéme," myslí si. Medzinárodní veritelia by radi videli nižšie dôchodky pre menej ľudí. Atény sa tomu bránia, pretože to ide proti vládnym volebným sľubom.

Grécky premiér Alexis Tsipras už začiatkom týždňa poslal do Nemecka nový návrh reforiem. Vyhlásil, že je realistický a finálny. Do médií však z neho presiaklo len veľmi málo. Nič prevratné oproti minulosti tam zrejme nebude. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble sa vyjadril, že nevidí veľký posun v gréckych návrhoch. Za pravdu mu dávajú aj experti. Alexander Kazamias, šéf Katedry politológie na britskej Coventry University, pre HN povedal, že v gréckom pláne je niekoľko bodov, ktoré sú sporné.

Štyri jablká sváru
Atény sa s veriteľmi nezhodnú na škrtoch v dôchodkoch. Chcú ich skresávať pomalšie. Druhou oblasťou sú škrty zamestnancov v štátnych službách. Gréci proti tomu argumentujú vysokou nezamestnanosťou. Balansuje na hranici 27 percent. Tretím "nárazníkom" je výška DPH, kde Gréci chcú zachovať nižšie sadzby pre potraviny či energie. "Napokon by Atény chceli reštrukturalizovať svoj neudržateľný dlh, ale veritelia o tom nechcú ani počuť," uzatvára Kazamias.

Grécky premiér nesúhlasí najmä so skresávaním benefitov pre chudobnejších dôchodcov či so zvyšovaním DPH na elektrinu. "Grécko nemôže už ďalej sekať penzie alebo zvyšovať DPH na elektrinu o desať percent," povedal pre zahraničné médiá Tsipras po stretnutí s prezidentom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom.

Zaplatia či nie?
Gréci majú už dnes zaplatiť Medzinárodnému menovému fondu splátku dlhu vo výške 300 miliónov eur. Pôvodne jej vyplatenie podmienili dotiahnutím dohody s veriteľmi do konca týždňa. Ak sa to nepodarí, tvrdili, že ju nezaplatia alebo sa omeškajú. Teraz už zaplatenie sľubujú. "Nie je dôvod obávať sa o piatkovú splátku, zaplatili sme už 7,5 miliardy eur a budeme v tom pokračovať," povedal Tsipras. Zdroje blízke rokovaniam potvrdili pre HN, že Atény svoje záväzky dnes naplnia.

"Myslím si, že Grécko splátku ku koncu tohto týždňa zaplatí, ale bude to znamenať, že mu nezostanú peniaze na penzie a platy," uvádza Michalis Spourdalakis, profesor politológie na Aténskej univerzite. Opatrnejší je Kazamias, ktorý zaplatenie splátky podmieňuje dohodou s veriteľmi a pripomína, že jej odklad nemusí znamenať automatický krach krajiny.

Ide o politiku
Vlachynský tvrdí, že grécka vláda bude schopná splatiť pôžičku, ale jej vyplatenie závisí aj od politických rozhodnutí. "V krátkom slede nasleduje viacero splátok v celkovej hodnote 1,6 miliardy eur. Zaplatenie celej tejto sumy bez pomoci už budem považovať za ekonomický zázrak," dodáva. Ďalšia možnosť je, že Gréci zlúčia svoju splátku s nasledujúcimi a odložia ju na koniec júna, čím získajú čas na ďalšie rokovania o bolestných reformách, ktoré sa môžu pretiahnuť až do budúceho týždňa. O tom, že táto možnosť je reálna, hovoril pre HN začiatkom týždňa aj Vazil Hudák, štátny tajomník ministerstva financií, ktorý Slovensko zastupuje na stretnutiach eurozóny.

Jozef Ryník

Hospodárske noviny, 5.6.2015