Gréci plánujú šetriť. Ale bezbolestne (Finweb)

Vzhľadom na predvolebné sľuby a ideologické nastavenie gréckej vlády určite radikálne, vzhľadom na rozpočtovú a dlhovú situáciu Grécka skôr vlažné, zhodnotil pre Finweb 9.6.2015 Martin Vlachynský.

Gréci opäť testujú trpezlivosť svojich veriteľov. Minulý týždeň grécky premiér Alexis Tsipras v jeden deň ráno celý svet ubezpečoval, že jeho krajina uhradí splátku Medzinárodnému menovému fondu, a večer to už neplatilo. Cúvol kvôli rozhnevaným straníkom a lacnej popularite. Grécky líder skúša "nervy" kolegov z menovej únie aj novým plánom reforiem. Ten má presvedčiť medzinárodných záchrancov problémovej krajiny, aby jej uvoľnili 7,2 miliardy eur pomocných úverov a prípadne pouvažovali o ďalšej finančnej injekcii. Tsipras sa však nepodvolil vôli eurozóny a v pláne reforiem ide vo viacerých prípadoch proti jej požiadavkám.

Politici vládnej strany Syriza sa minulý týždeň predháňali v nelichotivých pomenovaniach veriteľského plánu na šetrenie. Nazvali ho urážlivým až vražedným. Boli skutočne európske požiadavky také nehorázne? "Vzhľadom na predvolebné sľuby a ideologické nastavenie gréckej vlády určite radikálne, vzhľadom na rozpočtovú a dlhovú situáciu Grécka skôr vlažné," hodnotí ich Martin Vlachynský, analytik INESS. Odborníci tiež pripomínajú, že nie je rozumné nútiť Grécko do zvyšovania daní, keď je jeho ekonomika stále slabá. Naopak, potrebovalo by skôr daňové úľavy na rozhýbanie sa. "Snaha riešiť dlhovú krízu zvyšovaním daní ublížila celej eurozóne, nielen Grécku. Prioritou mala byť hĺbková reforma výdavkov, založená na prehodnotení služieb poskytovaných štátom, nie na plošnom škrtaní," dodáva Vlachynský.

Ako chce Tsipras reformovať krajinu

DPH má klesať
Atény plánujú znižovať DPH na potraviny, energie či hotelové služby. Napríklad v cestovnom ruchu, ktorý je významný v ekonomike krajiny, chcú Atény znížiť DPH z 13 na 11 percent. Brusel však žiada zvyšovanie DPH v niektorých oblastiach, ako je napríklad elektrická energia. Syriza chce opätovne zaviesť daň z televíznej reklamy, ktorá by do štátnej kasy mala priniesť 100 miliónov eur ročne. Politici sľubujú aj poľovačku na skryté príjmy Grékov v daňových rajoch a lepší výber daní.

Privatizácia sa má rozbehnúť
Na poli privatizácie plánujú Atény predať majetky v telekomunikáciách, doprave či nehnuteľnostiach. Najviac chcú predávať regionálne letiská, ktoré by mali priniesť 1,2 miliardy eur. Pri rozpredaji štátneho majetku však požadujú ochraňovať práva zamestnancov. Európa varuje, že očakávania ziskov z rýchlej privatizácie sú príliš optimistické.

Dôchodky sa budú meniť pomaly
Tsiprasov kabinet chce postupne do roku 2025 zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 62 rokov. Ušetrí tak niekoľko desiatok miliónov eur ročne. O sprísnení dôchodkového systém hlavne pre predčasných dôchodcov, ktoré požadovali medzinárodní veritelia, však grécky reformný plán nehovorí.

Škrty v štátnej správe
Vláda chce zachovať už zrealizované 30-percentné škrty v platoch štátnych zamestnancov, ale ďalej ich neznižovať. Reč nie je ani o prepúšťaní. Eurozóna pritom nabádala Atény, aby sa usilovali ešte viac ušetriť na štátnych zamestnancoch.

Prepúšťať sa bude dať flexibilnejšie
Pracovné právo chcú Atény prispôsobiť európskym normám. Minimálna mzda by sa mala postupne zvyšovať do konca roku 2016 na úroveň roku 2010. S tým Brusel nesúhlasí.

Reštrukturalizácia dlhu
Do konca júna chcú splatiť časť svojich dlhopisov s pomocou európskych peňazí z eurovalu. Splátky pre MMF si chcú rozdeliť na dve časti. Jednu splatia do konca júna, druhú postupne na základe budúcej dohody do marca 2016.

Jozef Ryník

Finweb, 9.6.2015