Spotrebu máme ako bohaté krajiny, no západ tak skoro nedobehneme. Brzdia nás nedostatky (Aktualne.sk)

Spotreba obyvateľstva odzrkadľuje bohatstvo krajiny, ktoré nie je možné vytvoriť z ničoho a je výsledkom desiatok rokov hospodárskeho rastu a kumulovania kapitálu. Práve vysoký objem úspor a kapitálu chýba slovenskej ekonomike, povedal pre Aktualne.sk 18.6.2015 Radovan Ďurana.

Slovenská ekonomika je ešte stále pod priemerom EÚ. Aj keď rastie, ukazovatele ako spotreba a HDP na obyvateľa sa nachádzajú pod priemerom únie. Podľa analytikov sme však na tom dobre a kľúč k zlepšeniu má v rukách vláda. Na dobehnutie západu by však bolo treba dvojnásobné úsilie.

Spotreba našej krajiny dosahuje takmer tri štvrtiny priemeru EÚ. Skutočná individuálna spotreba (AIC) v paritných cenách odráža spotrebu tovarov a služieb domácností a tu časť spotreby vládneho sektoru a neziskových organizácií, ktorá je priamo transferovaná domácnostiam. V prípade Slovenska ide o 74 percent priemeru EÚ.

„Úroveň spotreby Slovákov voči priemeru EÚ odráža úroveň celej ekonomiky,“ vysvetľuje analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Od roku 2011 rástla individuálna spotreba po jednom percente od 72 percent do 74 percent v roku 2013, na nezmenenej hodnote ostala aj vlani. Rovnaký podiel voči priemeru EÚ dosiahli aj Česi a Poliaci, v rámci V4 sme však predbehli Maďarsko s 62 percentami. Napriek takmer trom štvrtinám priemeru patríme medzi bohatších.
Máme čo dobiehať

„V prvom rade si treba uvedomiť, že spotreba Slovákov patrí vo svetovom porovnaní medzi bohaté krajiny,“ vysvetľuje analytik INESS Radovan Ďurana. „Priemer EÚ, ktorý je významne ovplyvňovaný najbohatšími krajinami ako Nemecko či Francúzsko je vysoká méta, ktorej dosahovanie nie je vôbec isté a môže trvať desiatky rokov,“ dodáva. V porovnaní so západom sme naozaj na chvoste.

Individuálna spotreba Luxemburska na špičke rebríčku predstavuje 140 percent priemeru spotreby EÚ, v Nemecku je to 123 percent, v susednom Rakúsku 121 percent a v Dánsku 115 percent.

„Spotreba obyvateľstva odzrkadľuje bohatstvo krajiny, ktoré nie je možné vytvoriť z ničoho a je výsledkom desiatok rokov hospodárskeho rastu a kumulovania kapitálu. Práve vysoký objem úspor a kapitálu chýba slovenskej ekonomike,“ dodáva Ďurana.

Aby sme dobehli spotrebu západu, museli by sme zdvojnásobiť úsilie a dobehnúť nielen samotný rozdiel, ale aj rast ostatných vyspelých ekonomík.

„Podmienkou dobiehania je stabilné politické prostredie, funkčná trhová ekonomika a vláda zákona. Práve vymožiteľnosť práva a nedostatky politického systému sú najväčšími nedostatkami, ktoré brzdia ekonomiku v tvorbe bohatstva,“ vysvetľuje Ďurana.

K rastu len cez podnikateľov

Pomôcť by mohlo aj zlepšenie situácie slovenských podnikateľov. Práve malí a strední podnikatelia vytvárajú takmer dve tretiny pracovných miest.

„Aby sme sa mali lepšie, je potrebné podporiť hospodársky rast, a to najmä zlepšovaním a zjednodušovaním podnikateľského prostredia,“ hovorí Valachyová. Pod priemerom únie sa nachádzame aj v prípade HDP na obyvateľa.

Podľa údajov Eurostatu Slovensko dosahuje tri štvrtiny priemeru EÚ v prípade HDP na obyvateľa. Hrubý domáci produkt rozrátaný na obyvateľa rástol o jedno percento. Kým v roku 2013 išlo o 75 percent priemeru EÚ, v minulom roku to bolo 76 percent. HDP na obyvateľa ako ekonomický ukazovateľ poskytuje relevantnejšie informácie nielen pohľadom na rast HDP štátu, ale aj jeho konkretizované rozrátanie na jednotlivých ľudí.

V porovnaní s krajinami V4 zaostávame za Českou republikou, ktorá má 84 percent európskeho priemeru. Predbehli sme však Poľsko, ktoré malo v roku 2013 HDP na obyvateľa na úrovni 67 percent, v minulom roku už 68 percent, čo je rovnako ako v prípade Maďarska.
Zatiaľ nás brzdia nedostatky

Rozrátaný HDP na obyvateľa v Luxembursku dosiahol minulý rok 263 percent priemeru EÚ, v Nemecku 124 percent, v Rakúsku 128 percent a v Dánsku a Švédsku 124 percent. Pohoršilo si Holandsko, no len o jedno percento v porovnaní s rokom 2013, keď dosahovalo 131 percent priemeru EÚ. Máme čo dobiehať, cesta tu však je.

„Ekonomický rasť možno najefektívnejšie podporiť reformami, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie, zlepšia kvalitu verejných služieb, napríklad vo vzdelávaní, zdravotníctve a súdnictve a zvýšia transparentnosť pri nakladaní s verejnými zdrojmi,“ hovorí riaditeľ INEKO Peter Goliáš.

Podľa analytika Nadácie F.A. Hayeka Martina Lindáka by vláda podala pomocnú ruku ekonomike aj tak, že by znížila celkovo daňovo odvodové zaťaženie. To vlani dosiahlo výšku 41 percent, čo je vyššie než priemer krajín OECD - 36 percent. V porovnaní s rokom 2013 sa však nijak nezmenilo. Ak by sa podiel financií ľudí na financovaní štátu znížil, bol by to krok k dobiehaniu západu.

„V tom prípade by na Slovensko prúdilo aj viac investícií zo zahraničia, pričom v dlhodobom horizonte by sa zvýšil aj hrubý domáci produkt,“ dodáva Lindák.

Radovan Kopečný

Aktualne.sk, 18.6.2015