Dva svety materskej dovolenky

Prvá harmonizácia regulácie materskej dovolenky na úrovni celej EÚ sa objavila v roku 1992, kedy bola stanovená jej minimálna dĺžka na 14 týždňov. Neskôr sa v roku 2008 Európska komisia pokúsila znova prijať balík opatrení upravujúci materskú dovolenku a mal vychádzať z dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva.

O dva roky neskôr Európsky parlament navrhol zmeny, v ktorých žiadal harmonizovať predĺženie minimálnej materskej dovolenky na 20 týždňov vo výške plného platu. Navyše ani otcovia nemali prísť na prázdno, preto parlament požadoval uzákonenie otcovskej dovolenky vo výške dvoch týždňov a to rovnako vo výške plného platu. Návrh Parlamentu však ostal bez odozvy a Rada k nemu neprijala žiadne stanovisko. Neskôr Komisia navrhla stiahnuť navrhovanú smernicu v rámci svojho Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti.

Proti tomu sa nedávno na pôde Európskeho parlamentu postavili poslanci, ktorí vyjadrili požiadavku, aby Európska komisia nestiahla návrh smernice o materskej dovolenke. Táto požiadavka však s vysokou pravdepodobnosťou nebude úspešná. Návrh nepodporujú niektoré krajiny v rámci Rady. Uvedomujú si totižto, že by to príliš zaťažilo ich sociálne systémy v pomerne zlých fiškálnych časoch.

Celá táto diskusia na úrovni Parlamentu však vyznieva smiešne, keď sa pozrieme, o čom sa diskutuje za Atlantickým oceánom. Tam iba od roku 1993 majú niečo ako právo na neplatenú materskú dovolenku v dĺžke 12 týždňov. Toto právo sa navyše nevzťahuje na všetkých zamestnancov. Otázku platenej materskej otvorila až v tomto roku kandidátka na prezidenta Hillary Clinton. Tá v jednom jej propagačnom videu označuje za poburujúce, že USA sú jediná krajina v západnom svete, ktorá nemá garantovanú materskú dovolenku. V nedávnej dobe sa téma dostala aj do bieleho domu, kde sa Obama chystá zaviesť nový benefit všetkým federálnym zamestnancom. Tí budú mať po novom právo na platenú materskú dovolenku v dĺžke 6 (!) týždňov. Pre porovnanie na Slovensku je materská dovolenka 34 týždňov (37 týždňov pre osamelú matku) a 65% z platového ohodnotenia, teda celkovo skoro 3 a pol krát viac ako v USA. Vyplatená suma je už dnes o 10% vyššia, ako požadujú europoslanci.

Ak si tieto diskusie vztiahneme na momentálnu výkonnosť jednotlivých ekonomík, mieru nezamestnanosti a  neustále vysoké deficity a dlhy, znejú návrhy z Európskeho parlamentu ako zlý vtip. Ekonomika sa v USA javí byť v posledných rokoch v oveľa lepšej kondícii ako v EÚ a to najmä kvôli nepružnému trhu práce. Vývoj diskusií o rozširovaní sociálneho systému by sa preto mohol uberať skôr opačným smerom. Poslanci Európskeho parlamentu si musia uvedomiť, že snaha o harmonizáciu pravidiel o materskej dovolenke s požiadavkou na 20 týždňov preplatených so 100% platovým ohodnotením nie je šľachetným návrhom bez nákladov. Ďalšie zvyšovanie nákladov práce, či daňového zaťaženia sa prejaví buď priamo, v podobe nižších čistých miezd, alebo nepriamo, v neochote vytvárať nové pracovné miesta a zamestnávať ženy.