Zabudnite na Grécko. V Európe sú väčšie hrozby (Aktuality.sk)

V Taliansku sú na rozdiel od Španielska ekonomické problémy „zažratejšie". Krajina je prakticky v kríze nie od roku 2008, ale už posledných 15 rokov, uviedol pre Aktuality.sk 8.7.2015 Martin Vlachynský.

Momentálny vývoj v Grécku zamestnáva celú Európu. Všetky oči smerujú na túto peloponézsku ekonomiku. Pritom sa zabúda na ostatné štáty južnej Európy, ktoré mali a ešte stále majú veľké hospodárskej problémy.

Stačí sa len pozrieť na čísla nezamestnanosti, verejných dlhov alebo ekonomického rastu, respektíve ich stagnácie a zistíme, že po Grécku môže prísť k ďalším otrasom.

Portugalsko, Španielsko,  Taliansko a aj Francúzsko sú zatiaľ v relatívnom kľude, ako však upozorňujú analytici všetko sa môže razom zmeniť.
Neskrotené dlhy

Samozrejme, uvedené krajiny momentálne nemajú také problémy, ako má dnes Grécko. „Netreba však zabúdať, že pred nástupom Syrizy mala vláda primárny prebytok rozpočtu, čiže hlavné reformy a ťažkosti mala za sebou,“ pripomína analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.

Južanské štáty stále nedokázali úplne skrotiť svoje dlhy. Od roku 2009 ich deficity neustále narastajú. Taliansky verejný dlh vlani prekročil hranicu 130 percent hrubého domáceho produktu. Francúzsko spolu so Španielskom sa blížia so svojimi dlhmi k 100 percentnej hranici.

Aj hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda vidí rastúce riziká na periférii eurozóny. V najbližších mesiacoch však nepredpokladá ďalšie „Grécko“.

„Z dlhodobého hľadiska neprekvapí, pokiaľ sa jedna z týchto krajín vyberie na grécku cestu. Aj keď teraz uplatňujú úsporné opatrenia, tamojší politici zrejme časom znovu zvoľnia a začnú rozhadzovať,“ povedal Kovanda.

To by potom v praxi mohlo priniesť ďalšiu krízu, ktorá by však bolo oveľa väčšia, keďže ide o veľmi veľké a významné ekonomiky.

Francúzi to majú nahnuté

Podľa analytikov je celkovo na tom najhoršie krajina galského kohúta. „Situácia vo Francúzsku je oveľa rizikovejšia aj z dôvodu toho, že súčasná vláda Francoisa Hollanda môže byť nahradená po najbližších voľbách ešte horšou alternatívou zo strany Marine Le Penovej,“ priblížil Reguli.

Druhá najväčšia ekonomika eurozóny je na tom zle nielen z hľadiska zadlženia, ale aj celkovej reformnej aktivity. Názory prezidenta Hollanda sa značne odlišujú od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. 
Španielske voľby

Najbližšie bude dôležité, ako sa rozhodnú voliči v Španielsku. „Voľby, ktoré sa majú konať v decembri tohto roku môžu byť veľkým testom španielskej verejnosti k postoju k štrukturálnym reformám, ktoré požadujú inštitúcie eurozóny,“ uviedol analytik spoločnosti Capital Markets Peter Svoreň.

Súčasné volebné prieskumy favorizujú stranu extrémnej lavice Podemos, programovo podobnú k vládnucej strane v Grécku Syriza. „Práve táto partaj môže predstavovať najväčšie politické riziko do budúcnosti pre eurozónu, a aj preto je vývoj okolo Grécka tak nesmierne sledovaný,“ dodal.

S tým súhlasí aj analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. Ako však dodáva, v Taliansku sú na rozdiel od Španielska ekonomické problémy „zažratejšie“. „Krajina je prakticky v kríze nie od roku 2008, ale už posledných 15 rokov“ vyhlásil.

Záchrana od centrálnej banky

Odborníci sa zhodujú, že celá situácia v južnej časti eurozóny visí na vlásku Európskej centrálnej banky. Tá totiž extrémnym spôsobom dotuje náklady na dlh týchto krajín, keď umelo znižuje úrokové sadzby.

Tieto krajiny, napriek tomu, že ich zadlženosť je vyššia ako 90 percent HDP, platia historicky najnižšie úroky a aj tak sa im nedarí znižovať dlhy.

Martin Odkladal

Aktuality.sk, 8.7.2015