Grécko potrebuje odpis dlhov, jeho banky hotovosť (Finweb)

ECB týmto krokom zvýšila tlak na Grécko a opäť aktívne vstúpila do vyjednávania, hodnotil krok banky pre Finweb 8.7.2015 Juraj Karpiš.

Včera sa o Grécku rokovalo na dvoch frontoch. Poobede riešili ministri financií v Euroskupine grécke banky a večer lídri EÚ plán na záchranu krajiny v eurozóne. Dohoda sa však bude rodiť ťažko. Iba Francúzsko a Taliansko sú za zotrvanie Grécka v euro klube, ostatné štáty zastávajú tvrdšie stanovisko: bez reforiem nebude pomoc.

O tom, že euro lídri sú pripravení na najhorší scenár, svedčí aj vyjadrenie nemeckého vicekancelára Sigmara Gabriela. Ten tvrdil, že sa treba pripraviť aj na humanitárnu a potravinovú pomoc pre Grécko. "Zatiaľ sa zdá, že Gréci odchod nechcú. Ale odmietajú akceptovať podmienky veriteľov. Tí zas nechcú pripustiť precedens, ktorý by bol nebezpečným vzorom pre ďalších dlžníckych hriešnikov," hovorí pre HN Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB. Niektoré zdroje z EÚ dokonca tvrdili, že na stretnutí v Bruseli sa nebude až tak rozoberať pomoc Grécku, ale skôr téma, ako sa popasovať s Grexitom a ako potom posilniť menovú úniu, aby sa ďalší odchod nekonal.

Odpis dlhov na stole
Nový grécky plán na šetrenie nebude veľmi odlišný od minulotýždňového, keď grécky premiér Alexis Tsipras prijal v podstate všetky návrhy veriteľov s drobnými výhradami a žiadal pomoc vo výške 29 miliárd eur na dva roky. Analytici z Capital Economics písali, že dohoda môže obsahovať financovanie Grécka na pol roka až rok a bude tam aj mierne odpustenie dlhov.

Ekonómovia si myslia, že bez veľkého odpustenia dlhov sa Grécko nevráti na cestu prosperity a dlhové krízy sa budú opakovať. Aká suma z dlhu sa vymaže, bude politické rozhodnutie. Do úvahy pripadá aj predĺženie pôžičky či zníženie úrokov. Na druhej strane euro ministri financií nechcú o sekaní dlhov ani počuť. "Pre moju krajinu je odpis dlhov nemožný," povedal pred rokovaním slovenský minister financií Peter Kažimír.

Grécke dlhopisy už nie sú dosť dobré
Európska centrálna banka v pondelok rozhodla, že grécke banky ešte ponechá na infúziách núdzových úverov, ale zdvihla o tretinu požiadavky na záruky za tieto pôžičky. "Znamená to, že centrálni bankári začali pochybovať o kvalite gréckych dlhopisov. Preto ich potrebuje ako záruku viac, aby poslali gréckym bankám ďalšie eurá," povedal zdroj blízky eurobanke pre HN. Výnosy na gréckych 10-ročných dlhopisoch vyskočili po referende na viac ako 18 percent.

Rozhodnutie eurobanky je varovným prstom pre grécke finančné domy, že sa musia pripraviť na najhoršie, teda aj na odstrihnutie od núdzovej hotovosti. "ECB týmto krokom zvýšila tlak na Grécko a opäť aktívne vstúpila do vyjednávania," hodnotí krok banky Juraj Karpiš, analytik INESS. Ekonómovia odhadujú, že krízové úvery pre grécke banky by mohli spadnúť z 18 na päť miliárd po sprísnení pravidiel eurobankou. Grécki bankári odhadujú, že majú dosť hotovosti iba do štvrtka.

"Pozitívnym signálom je aspoň to, že záchranné úverové linky sú naďalej v platnosti. Samozrejme, bankové prázdniny to neumožní rýchle zrušiť, ale aspoň zabráni kolapsu domáceho bankového systému," hovorí Gábriš. Rozhodujúci bude 20. júl, keď grécke banky majú splatiť splatné dlhopisy v hodnote 3,5 miliardy eur. Ak ich nesplatia, podľa pravidiel eurobanky by sa musel automaticky ukončiť program núdzovej hotovosti.

Jozef Ryník

Finweb, 8.7.2015