Sociálny balíček v znamení šelmy

Dotované tábory, plynové vratky... doterajšie sociálne balíky boli dosiaľ len treťoligovou hrou. Ten skutočný balík práve prišiel. Príchod štvrtej veľkej automobilky s ponukou 5000 pracovných miest bude rezonovať po celom svete.

Samozrejme, tento „balík“ je do značnej miery dielom udalostí mimo kontrolu slovenskej vlády. No keď už raz náhoda zahrala do karát, vláda si ju nenechala ujsť. Nakoniec, reakcia poľského ministerstva hospodárstva je výpovedná: "Dali sme našim partnerom dobrú ponuku, ktorá zároveň nebola pre náš štátny rozpočet príliš nákladná. V záverečnej fáze rokovaní však Slováci prišli s ponukou veľmi vysokej priamej štátnej podpory. Takúto úroveň podpory sme nemohli akceptovať, pretože by to znamenalo, že zisky a náklady by sa medzi obe strany nedelili rovnakým dielom." Poľský vicepremiér k tomu dodal: "Rozdelenie prínosov a nákladov by bolo iracionálne z hľadiska nielen pracovných miest, ktoré by boli vytvorené, ale aj z hľadiska záťaže na rozpočet v budúcnosti. Nebojovali sme o investora za každú cenu". Ešte pred dvoma týždňami však išli presne opačné správy o ponuke vysokých stimulov na poľskej strane.

Samozrejme, poľská vláda sa musí pred voličmi nejako vyhovoriť a istá dávka dramatizácie je na mieste. Na rozdiel od Poliakov má Slovensko predsa len podstatne rozvinutejší automotive sektor či výrobu a spracovanie hliníka, čo si Jaguar isto všimol.

Je však smutné, že investora musíme lákať nielen kvalitným výrobným a logistickým prostredím (výsledok práce súkromného sektora), ale aj uplácaním na úkor všetkých ostatných podnikateľov. Podľa úvodných odhadov môže štátna pomoc firme dosiahnuť 350 miliónov eur. Pre porovnanie, je to viac ako dvojnásobok ročného výnosu dane z príjmov všetkých živnostníkov na Slovensku. Alebo inak. Z každého eura čo tento  rok firmy zaplatia na daniach, pôjde 15 centov Jaguaru. Zaplatia aj podnikatelia, ktorí by v Krompachoch či Medzilaborciach mohli zamestnať nízkokvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných, ktorí veľkú nádej na prácu vo vzdialenej automobilke nemajú. Ale nezamestnajú, pretože výška daní im znemožní investovať.

Ak sa potvrdí plán výroby 200 000 automobilov ročne, Slovensko bude vyrábať takmer dva krát toľko automobilov na hlavu ako susedná Česká republika, ktorá je po Slovensku v rebríčku výroby áut na druhom mieste. Je zbytočné robiť prognózy, čo so Slovenskom spraví až raritná sektorová koncentrácia. Možno tu ďalšia kríza vytvorí kolaps v štýle Detroitu, ale možne sa nestane vôbec nič. Vieme len povedať, že bez investičných stimulov by slovenská ekonomika vyzerala inak.

Čo sú vlastne investičné stimuly a pomoc investorom? Také malé dvierka do krajiny zázrakov. Dostane sa cez ne len zopár vyvolených. Tí uvidia nízke dane, úradníkov stojacich v pozore, bleskový priebeh stavebného konania, či kvalitnú infraštruktúru. Jednoducho, uvidia kvalitné podnikateľské prostredie. 

Tých menej šťastných 99% zatiaľ môže behať s papiermi, nadávať na pomalé súdy, nízku vymožiteľnosť práva, platiť stále vyššie dane a nervózne prerátavať, či odvodový výmer zo sociálnej poisťovne tentokrát už sedí, alebo nie. Nebolo by  krásne podnikať v krajine, kde dobré podmienky nie sú „stimulom“, ale samozrejmosťou? Možno sa aj oni raz dočkajú.

Denník N, 13.8.2015