Dokážu to aj netopiere

Ekonomický výlet do živočíšnej ríše mal úspech, tak u zvierat ešte chvíľu zostaneme. Naposledy sme ukázali, že aj delfíny vedia šetriť a investovať. Teraz je na rade sociálny systém netopierov.

V Južnej Amerike majú stále upírov. Sú menší a hlavne chlpatejší než hrdinovia upírích televíznych seriálov. Podobne ako gróf Dracula, lietajú ku svojim obetiam v noci no namiesto sporo odetých paničiek cicajú krv kravám. V tom dramatickejšom prípade si pochutnajú aj na nič netušiacom, v lese spiacom dieťati. Svojim zakusnutím neprenášajú nesmrteľnosť  ale často besnotu.

Prečo ma zaujali práve upírie lietajúce myši? Lebo sú prekvapivo „dobré“. Ide o najspoločenskejší druh netopierov.  Žijú v skupinách a ich spolupráca ide tak ďaleko, že sa delia o potravu nielen v rámci rodiny, ale dokonca celého klanu. Tí čo sa vrátia z úspešného nočného záťahu časť krvi v domácej jaskyni vyvrátia. Nie preto, že im je po prehýrenej noci zle, ale aby sa najedli aj tí menej šťastní jedinci a nešikovné upírie deti spoločenstva. Evolučnému pragmatikovi nestačí vzorné chovanie pozorovať prípadne pochváliť, ale okamžité hľadá príčiny spočívajúce v evolučných výhodách. Správanie, keď mini-batman vyvráti potravu nielen pre svoje deti a batrancov, ale nepríbuzných susedov možno považovať šikovnú evolučnú stratégiu. Tento sociálny systém je formou poistenia, ktorá umožňuje prežitiu väčšej skupiny jednotlivcov než by bolo možné v prípade, že by táto, podotýkam dobrovoľná, prerozdeľovacia  schéma neexistovala. Na to, aby spoločenstvo prežilo stačí nájsť každú noc menej kráv, než spoločenstvu sebcov. Nie každému netopierovi sa počas nočného výletu podarí nájsť dobytok. Na druhej strane šťastlivec, čo nájde stádo dobytka vyhral lotériu. Má k dispozícii neobmedzené zdroje krvi, a môže sa nažrať viac než je zdravé. Doslova do popuku, keďže niektoré netopiere po hodovanie nevedia domov odletieť, ale musia sa tam potupne doplaziť po zemi. 

Keď som prvýkrát čítal o tomto druhu zvracajúcich upírov, uľavilo sa mi. Vždy som mal pocit, že ľudia sú skôr dobrí. V školskej triede mi väčšinou desiatu nikto neukradol. Napriek neprítomnosti policajnej hliadky.  Suseda bola na mňa vždy milá a nezištne ma ponúkala koláčmi napriek tomu, že to nemala nakázané v občianskom zákonníku. Ale školy a autority ma presviedčali opaku. Človek človeku vlkom a podobné rozprávky. Ľudia sú zlí. Preto si musia zvoliť spomedzi seba pár ľudí,  a tí z nich spravia dobrých ľudí. Pritom aj tí vlci často príkladne spolupracujú. Už mini mozgy lietajúcich myší  vedia spočítať, že byť dobrý na niekoho, s kým dlhodobo zdieľam  spoločný životný priestor nemusí byť na škodu, pre ľudstvo existuje svetielko nádeje.  Zdá sa, že dobro je evolučne stabilnou stratégiou. Keď si vedia pomáhať upírie netopiere, mohli by sme to bez donútenia zvládať aj my.

.týždeň, 19.9.2015