Podnikateľské prostredie si (ne)kúpiš

 „Dali sme našim partnerom dobrú ponuku, ktorá zároveň nebola pre náš štátny rozpočet príliš nákladná. V záverečnej fáze rokovaní však Slováci prišli s ponukou veľmi vysokej priamej štátnej podpory,“ znela reakcia poľskej strany po oznámení, že Jaguar Land Rover predsa len postaví novú fabriku na Slovensku.

Ohrdnutí nápadníci bývajú vždy uštipační. Určite aj poľská strana bola pripravená vytriasť vrecká a je možné, že silná automotive infraštruktúra na Slovensku hrala minimálne rovnako významnú úlohu, ako šťavnatý balík stimulov v rádoch stoviek miliónov eur.

Problém je, že to sa nikdy nedozvieme. Ani sa nedozvieme, ako by vyzerala slovenská ekonomika, ak by nelákala priame zahraničné investície stimulmi, ktoré od roku 2002 dosiahli hodnotu približne 1,5 miliardy eur. Sú minimálne štyri hlavné dôvody, prečo je politika investičných stimulov škodlivá.

.štyri dôvody

Dôvod prvý – vyberanie víťazov. Konkurenčný boj na trhu má svojich víťazov a porazených. Rozhodcom je spotrebiteľ, ktorý za jeden výrobok dá aj šperky po babke a druhý si ani nevšimne. Vyberanie „víťazov“ investičných stimulov nič také neobsahuje. Rozhodcom je tu úradník, ktorý skontroluje formálne stránky, prípadne prihodí subjektívne hodnotenie zmysluplnosti investičného plánu.

A často vyberie zle. Nemusí byť za tým nič zlomyseľné. Zisková investícia sa s istotou dá určiť vždy len spätne, inak by sme všetci boli Warrenovia Buffetovia. Nezbankrotuje Jaguar o päť rokov? S istotou neviem ja, vy, a už vôbec nie tí, ktorí stimul odklepli. Spoločné peniaze na víťaza však už boli stavené. Krach Jaguara sa zdá príliš hypotetický, no stačí zájsť do Prakoviec (kde to zastimulovaná fabrika RCC zabalila do dvoch rokov po otvorení) a príklad sa stáva oveľa reálnejším.

Dôvod druhý – stimuly nič nevytvárajú, len prerozdeľujú. Častým argumentom obhajcov stimulov je, že sa stimuly vlastne zaplatia samy. Firma bude platiť daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, jej zamestnanci dane a odvody, a tak si vlastne sama na svoj stimul peniaze vyzbiera.

Znie to ako dokonalé ekonomické perpetuum mobile. Prečo potom nedať stimuly všetkým firmám a živnostníkom na Slovensku? Tu si treba uvedomiť, odkiaľ tie peniaze prišli. Áno, hádate správne – dane. Nielen priame dotácie, ale dokonca aj odpustené dane sú výdavkom, na ktorý sa v rozpočte musia všetci ostatní vyskladať. Ak Jaguar dostane odhadovaných 300 či 350 miliónov, bude to dvojnásobok ročného výnosu dane z príjmov živnostníkov, alebo šestina ročného výnosu firemných daní. Ak by sa namiesto jedného stimulu znížili o (odrobinku) dane, nedokázali by tisíce slovenských podnikateľov s týmito dodatočnými peniazmi vytvoriť o niečo vyššie hodnoty? Stimuly tak v podstate len presúvajú tvorbu hodnôt od jedných podnikateľov k druhým. To by sa dalo vyargumentovať pomocou slabším regiónom. Len keby tu nebol dôvod tretí...

Tretí dôvod – nepomáhajú zaostalým regiónom. Keď sme pred nejakým časom v INESS analyzovali vývoj nezamestnanosti v najchudobnejších regiónoch medzi rokmi 2002 – 2014, vyšlo nám, čo všetci aj tak tušia. Päť okresov, ktoré boli najväčšími hladovými dolinami v roku 2002, nimi ostali dodnes. Aj teraz ide investícia do okresu s podpriemernou nezamestnanosťou, pričom všetky susediace okresy majú takisto podpriemernú nezamestnanosť. Jedine 40 minút autom vzdialená Žarnovica a 80 minút vzdialené Komárno patria medzi chudobnejšie okresy v okolí.

Napriek tomu, že väčšina investičných stimulov v spadá v terminológii EÚ pod „regionálnu pomoc“, do okresov s podpriemernou nezamestnanosťou išiel v rokoch 2002 – 2013 dvojnásobný objem stimulov ako do tých s nadpriemernou. Pravidlá pomoci sa v tom období zmenili niekoľkokrát, ale Revúca či Rožňava ostali zakliate. Problémy hladových dolín sú príliš hlboko zažraté na to, aby im pomohol prostý peňazovod. Bez komplexnej zmeny podnikateľského prostredia budú vždy problémom. A tu sa dostávame k poslednému problému, možno najväčšiemu.

Štvrtý dôvod – investičné stimuly sú placebo. Nízke dane, rýchle papierovačky, úradníci pripravení na zapískanie konať, objímačky s politikmi. Indicko-britský investor uvidí úplne iné Slovensko ako drvivá väčšina podnikateľov a živnostníkov. Také, aké by sme chceli vidieť asi všetci, ale tak skoro neuvidíme. Namiesto toho máme rastúce dane, regulačné chuťovky (Nesedíte na tej stoličke krivo?! Zn.: vaša zdravotná služba) a dúfame, že na druhý pokus Sociálna poisťovňa už výpočet tých odvodov trafí...

.svet bez stimulov

Jaguar bude politickým kladivom, ktorým vláda bude môcť hocikedy tresnúť pri námietkach o podnikateľskom prostredí na Slovensku. Investičné stimuly sú placebom, ktoré je možné aplikovať vždy, keď sa dostane do hry väčší investor. Robí to táto vláda a robili to prakticky všetky vlády pred ňou. U nás aj v zahraničí. Dôvod sa vždy nájde – raz je slovenská ekonomika v plienkach a treba jej pomôcť, inokedy zase ňou zmieta svetová kríza a treba jej menším podmazaním investorov pomôcť. Veď ak nie my, tak to urobia iní!

Dá sa teda bez investičných stimulov vôbec žiť? Ale samozrejme. Možno by sme bez nich neboli krajina s jednoznačne najvyšším počtom vyrobených automobilov na svete. Ale treba ich za niečo vymeniť – za lepšie prostredie pre všetkých, od živnostníkov až po priemyselné giganty. Investičné stimuly nech potom ostanú pre zúfalcov.

.týždeň, 23.8.2015