Chudoba stráca dych

Keď už začal odznievať Piketty, prišla nobelovka pre Angusa Deatona. Téma nerovnosti a chudoby je pevne uchytená v spoločenskom diškurze.  Kým tá prvá je kontroverzná  v mnohých ohľadoch (najmä z pohľadu dynamiky nerovnosti), v druhej je kontroverznosť   iba metodologická.

Dlhoročná práca nového nobelistu vysvetľuje, prečo nie je meranie chudoby úplne triviálne. No aj on vo svojej knihe Veľký útek prichádza k ťažko spochybniteľnému záveru – svetová extrémna chudoba sa zmenšuje veľmi rýchlym tempom.

Po tisíce rokov až do polovice 19. storočia žilo v extrémnej chudobe viac ako 90% obyvateľov planéty. Do začiatku 20. storočia to bolo niečo cez 80%. Na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia sa z chudoby dostala už polovica planéty a behom nasledujúcich štyroch dekád ďalších 40%. V roku 2015 bolo prvý krát prelomených 10%.

Extrémna (absolútna) chudoba je určená celosvetovým limitom, momentálne 1,25 dolára v cenách z roku 2005 na deň. Štandardná chudoba je naproti tomu meraná podľa národných pomerov.

Zdroj: Svetová banka a Bourguignon&Morrisson