Štát dvíha koncové ceny elektriny až o 50 percent. Viete, za čo platíte navyše? (aktuálne.sk)

Martin Vlachynský a Radovan Ďurana vysvetlovali 14.1.2016 pre aktuálne.sk závery publikácie INESS- Elektrická daň 

Štát dvíha koncové ceny elektriny až o 50 percent. Viete, za čo platíte navyše? (aktuálne.sk)

V ročnom vyúčtovaní za elektrickú energiu zaplatí priemerná domácnosť okrem trhovej ceny aj o 60,8 eur navyše. Peniaze idú štátu, nie všetky však tvorí len DPH. Takýto problém má väčšie následky než len dotovanie štátu domácnosťami. Slovensko sa kvôli vysokým cenám pripravuje o možné investície. Na pražskej energetickej burze elektrina lacnie už niekoľko rokov.

Niečo bolo vidieť aj tento rok - ceny elektriny od 1. januára 2016 ako reakcia na trh klesli, priemerná domácnosť mala podľa údajov ÚRSO ušetriť od 3 až 50 eur ročne, podľa tarify.

To však ani zďaleka nekopíruje klesanie cien silovej elektriny (teda ešte tej, ktorá sa vyrobí v elektrárni) na trhoch. Za roky 2011 - 2014 poklesla o 40 percent. Cene koncovej elektriny pre domácnosti sa o takom poklese ani nesnívalo.

"Aj keď ceny silovej elektriny poklesli z takmer 90 na 30 eur MWh, na koncových cenách elektriny na Slovensku sa tieto zmeny ukázali len veľmi mierne, až prakticky vôbec," vysvetľuje analytik INESS Martin Vlachynský.

Najdrahšie Slovensko V cenách patríme medzi nelichotivú špičku. Tunajšie domácnosti majú podľa Eurostatu jemne podpriemerné ceny, no to však v rámci celej EÚ. Inak je to už v jedenástke štátov EÚ, ktoré sa nachádzajú na východnom okraji.

"Pri bližšom pohľade vidíme, že zo skupiny porovnateľných východoeurópskych štátov majú naše domácnosti tretie najvyššie koncové ceny elektriny, po Českej republike a Slovinsku," uvádza analytik INESS Martin Vlachynský.

ÚRSO sa už v minulosti ohradil voči štatistikám Eurostat, no ani podľa dát Europes Energy Portal na tom nie sme práve ružovo. Hoci aj tam sme v okolí priemeru, pri zúžení na východnú časť Európy sa dostávame na prvé miesto. Zasvietime si teda drahšie než Poliaci, Bulhari, Rumuni či Estónci.

A to aj vďaka štátu. Vlachynský to nazýva "elektrická daň". A to aj vďaka rôznym poplatkom navyše.

"Priemerná domácnosť so spotrebou 2,3 MWh ročne zaplatí v účtoch za elektrinu 60,8 eur na plnenie rôznych politík, nesúvisiacich priamo s výrobou a distribúciou spotrebovanej elektriny. Pri domácnosti, ktorá elektrinou zohrieva vodu aj kúri, to je viac ako 500 eur ročne," uvádza Vlachynský.

Koncová cena elektriny, ktorú si nájdu domácnosti na vyúčtovaní, sa skladá z deviatich položiek. Platíme nielen dodávateľovi, ale aj distribútorovi a štátu. Dodávka samotnej elektriny stojí len tretinu toho, čo zaplatíme. Zvyšok sú sieťové poplatky, dane a ďalšie poplatky.

"To, čo vyrába elektráreň, tvorí menšiu než polovičnú časť toho, čo domácnosť zaplatí," hovorí Vlachynský.

Orientačné ceny podľa cenníka pre domácnosť Cena silovej elektriny NT aj VT 30 - 65 eur/MWh Mesačná platba za odberné miesto 0,65 eur/odberné miesto Fixná tarifa za distribúciu 1,3 - 7,2 eur/odberné miesto Variabilná tarifa za distribúciu 4 - 40 eur/MWh Tarifa za straty 8,3/MWh Tarifa za systémové služby 7,7 eur/MWh Tarifa za prevádzkovanie systému 21,8 eur/MWh Príspevok do národného jadrového fondu 3,21eur/MWh DPH 20 percent z celkovej ceny Zdroj - Cenníky ENEL a ZSE na rok 2015 Koľko naozaj platíme za elektrinu? Zdroj - INESS Ak sa odčítajú poplatky distribútorom, DPH a podobne, dostaneme "elektrickú daň". Teda to, čo s výrobou a distribúciou elektriny vôbec nesúvisí. Tvoria ju zložky, na ktoré prispievame všetci:
Obnoviteľné zdroje energií Kombinovaná výroba elektriny a tepla ENO (Tepelná elektráreň Nováky) Príspevok do Národného jadrového fondu Spotrebná daň SEPS "dividenda" "Štát pomocou elektrickej dane a DPH zvyšuje cenu za elektrinu o 50 percent," vysvetľuje analytik INESS Radovan Ďurana.

Prečo toľko zložiek? Zložky ceny koncovej elektriny patria medzi dôvody, prečo vidíme elektrinu na pražskej burze lacnieť, no rodinné rozpočty sa odbremenia len jemne.

Niektoré cenové zložky pevne stanovuje ÚRSO či vláda, ako vysvetľuje Vlachynský. Patrí tam napríklad tarifa za prevádzkovanie systému (TPS) - ide o peniaze, ktoré fungujú ako dotácie. To, čo si domácnosti k elektrine priplatia, dostanú ako bonus výrobcovia obnoviteľných zdrojov energie, ale aj ako dotácie pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla, produkciu elektriny z domáceho uhlia a pre Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Len v roku 2014 sa dokopy pre týchto štyroch vybralo 580,65 miliónov eur.

"Rodina používajúca elektrinu aj na vykurovanie tak mesačne len na TPS zaplatí viac ako 30 eur," hovorí Vlachynský.

Zisky štátu by mohli ísť ľuďom Štát navyše na biznise s elektrinou zarába. Z podnikov, ktoré vlastní, plynú dividendy. Príkladom je superdividenda - teda dividenda nad rámec bežného zisku z daného roku. Tá pomohla vláde znížiť dlh - bez nej by sa podľa prepočtu Vlachynského nedostala pod úroveň dlhovej brzdy. Týchto ziskov, ako navrhuje analytik INESS by vláda mohla použiť inak.

"Ak aj vznikne zisk, ktorý nebol investovaný, použime ho na zníženie cien za elektrinu v budúcom roku. Prečo by mal štátny rozpočet z toho vôbec niečo dostávať?" hovorí Ďurana.

Platíme aj príspevok do Národného jadrového fondu, z ktorého sa napríklad platí skladovanie jadrového odpadu. Firmy musia zaplatiť aj spotrebnú daň. Problém preto nekončí len pri cenách pre domácnosti.

Domácnosti získavajú peniaze u zamestnávateľov.

Elektrický odpor pre investorov Vysoké ceny, ako dodáva Vlachynský, nás stavajú do nevýhody - pripravujeme sa o potenciálnych investorov zo zahraničia, ktorých môže vyššia cena odradiť. Pri cenách pre firmy patríme v rebríčku krajín východnej Európy do prvej trojky.

"Považujeme to za dôležité, pretože práve s týmito krajinami súťažíme o investorov," dodáva analytik Ďurana.

Vlachynský sa odvoláva aj na posledné dostupné údaje Europe's energy portal - ceny pre veľké firmy so spotrebou 2000 MWh/rok boli štvrté najvyššie v celej EÚ, predbehli nás len Cyprus, Taliansko a Malta.

Navyše, neustále zmeny škodia prostrediu, za posledné roky došlo k viacerým zmenám. Ako Ďurana poznamenal, riziko sa premieta do cien obchodníkov, ktoré spotrebitelia platia.

"Ľudia by mohli mať lacnejšiu energiu, keby sa investori cítili bezpečnejšie. Nevedia, čo bude o štyri-päť rokov. Preto si tam dávajú rizikovú prirážku, ktorú my všetci musíme platiť," dodáva Ďurana.

Radovan Kopečný
aktualne.sk, 14.1.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards