Jadrová energia môže byť pre Slovensko nebezpečná...finančne

Slovensko má tú „česť“ mať na svojom území jednu zo štyroch jadrových elektrární, ktoré museli byť vo svete natrvalo vyradené kvôli nehode a v ktorej sa v rozpätí necelých 14 mesiacov odohrali hneď dve nehody z desiatky najvážnejších jadrových nehôd histórie (podľa INES stupnice). Napriek tomu tu jadrová energetika nikdy nenarazila na vážnejší odpor verejnosti, na rozdiel od viacerých západných štátov.

Alebo možno práve vďaka tomu – napriek svojej závažnosti zasiahli dve nehody v elektrárni A-1 do bežného života občanov len minimálne a jej podarenejší nevlastní súrodenci V1 a V2 za svojho života odviedli už riadny kus „práce“.. Pri pohľade na paniku nemeckých politikov, ktorí po nehode vo Fukušime rozhodli o odstavení bezproblémových (a sakramentsky drahých) reaktorov vo svojej krajine, si mnohí Slováci ťukajú na čelo.

Diskusia o (ne)bezpečnosti jadrovej energetiky nemá a asi ani nebude mať víťaza. No na stole je ďalšia diskusia – o finančnej (ne)bezpečnosti. Európsky trh s elektrinou je v posledných rokoch v nevídanej situácii. Ceny silovej elektriny (teda čistej komodity, bez ďalších poplatkov, ktoré sa zjavujú v účtoch domácností, či firiem) dosahujú historické minimá. Megawatt hodina elektrickej energie stojí na burze menej ako 30 eur, hoci pred pár rokmi stála cez 60, na vrchole aj cez 90 eur.

S takto lacnou elektrinou sa neoplatí stavať nič, čo nie je dotované. Tobôž nie jadrové elektrárne, ktoré sú investične jedným z najnáročnejších projektov, aké ľudstvo pozná. Očakávať, že nejaký investor položí v Európe na stôl štyri miliardy eur (realisti si môžu 4 prepísať na 8 a pesimisti na 10) na jadrovú elektráreň bez toho, aby mu niekto sľúbil pol kráľovstva a princeznú k tomu, je v najbližších rokoch, ak nie dekádach (alebo ak vôbec niekedy...) nereálne. Jeden z posledných kontraktov na výstavbu jadrovej elektrárne, rozšírenie už existujúcej elektrárne v Spojenom Kráľovstve, obsahoval formu garancie výkupnej ceny, momentálne vo výške 100% príplatku k trhovej cene.

No ale otvoríme si programové vyhlásenie vlády a čo tam nevidíme: „(Vláda) Zanalyzuje možnosti ďalšieho postupu prípravy nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice.“ Lenže vlády to analyzujú už minimálne šesť rokov – v minulom programovom vyhlásení sme sa mohli dočítať, že „Vláda urýchli pripravenosť na výstavbu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice.“ Zatiaľ zanalyzovali, že sa míňajú milióny na výkup pozemkov a prípravu projektu (kvôli ktorému existuje celý jeden pološtátny podnik), hoci verejnosť sa ešte stále nedozvedela, kto, začo a hlavne načo tretiu jadrovú elektráreň na Slovensku postaví.

Slovensko je už dnes plne sebestačné z pohľadu inštalovaného výkonu, ten sa však z komerčných dôvodov nevyužíva naplno a niektoré elektrárne idú na zlomok výkonu, prípadne nebežia vôbec. Už po dostavaní Mochoviec sa Slovensko stane výrazným exportérom elektrickej energie v čase, keď táto komodita láme historické rekordy najnižších cien. Po výstavbe nového JZ by Slovensko malo v roku 2030 výrobu elektriny prebytkovú o 40%. A to je oficiálna prognóza, ktorá počíta s ročným rastom spotreby cca 1%. Ten však v skutočnosti vôbec neexistuje. Spotreba elektriny na Slovensku od roku 1995 prakticky stagnuje a je aktuálne nižšia ako v roku 1989. V minulom roku napriek slušnému rastu ekonomiky Slovensko zaznamenalo 4,5% medziročný pokles spotreby elektriny.

Kto by v konečnom dôsledku dobrodružstvo s treťou jadrovou elektrárňou financoval? Hádate správne, daňovníci a spotrebitelia elektriny. Ale o tomto nebezpečí sa v programovom vyhlásení nedočítate.

Aktuality.sk, 26.4.2016