Dom sa krásne daní

 Mysleli ste si, že je mŕtva. Ale nie, vracia sa zo záhrobia, aby vás strašila v spánku. Daň z nehnuteľností.

 V novom programovom vyhlásení vlády sa objavila aj táto vetička: Vláda v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska vytvorí technické predpoklady pre zmenu systému zdaňovania nehnuteľností smerom k určovaniu základu dane podľa hodnotového princípu s cieľom zvýšiť daňovú spravodlivosť a efektívnosť v oblasti miestnych daní.“

Inak povedané, vracia sa iniciatíva ešte z minulého obdobia spustiť zdaňovanie nehnuteľností podľa ich „kvázi-trhovej“ hodnoty a nie podľa metrov štvorcových. Toto k tomu INESS napísal už v roku 2012, ale zhrňme si, prečo sa toho báť:

Vyššie dane, nezmenšené plytvanie. Za posledné 4 roky verejná správa vybrala takmer o 5 miliárd eur viac daní a odvodov od občanov a firiem. Napriek tomu deficit aj v roku 2015 dosiahol 3% HDP a vo výdavkoch panuje naďalej plytvanie. Keď už sa bavíme o nehnuteľnostiach, viete, že štátna správa nemá ucelenú databázu vlastných nehnuteľností a preto nemôže efektívne zdieľať voľné priestory? Štát tak ročne vyplytvá milióny za drahé prenájmy pre niektoré úrady, kým iné majú prázdne miestnosti.

Nekonzistentná podpora bývania. Najprv vám štát prispieva na stavebné sporenie. Čosi našetríte, a idete žiadať o hypotéku. Potom Vám štát prispeje na úroky z hypotéky. Aby ste mohli mať vlastnú nehnuteľnosť. A aby vám ju mohol v tom istom momente zdaniť. Do jedného vrecka peniaze vloží, z druhého ich vytiahne. Zrušenie prémie na stavebné sporenie a dnes nezmyselnej bonifikácie na hypotéky by ušetrilo 40-60 mil. eur ročne, zvyšovanie dane z nehnuteľností sa dá nahradiť aj touto úsporou. Ak štát tvrdí, že niektoré dane sú menej „škodlivé“, ako iné, zvýšenie dane z nehnuteľností by malo byť sprevádzané so znížením iných daní, napríklad sadzby 25 % z dane z príjmov fyzických osôb.

Cenové mapy sú drevené želiezka. Dane by sa mali vyrubovať podľa ceny nehnuteľností. Tie sa majú stanoviť na základe cenových máp. To sú mapy, v ktorých sú zakreslené „kvázi-trhové“ ceny nehnuteľností. Ale na trh sa nedá hrať, trh je, alebo nie je. Čím menšia obec s menšou obrátkovosťou realitného trhu (zdrojom dát pre mapy sú ceny predaných nehnuteľností), tým „uletenejšie“ cenové mapy budú.

Budete bohatnúť aj napriek prázdnej peňaženke. Predstavte si, že ste dôchodca-vdovec z Lužianok pri Nitre, bývajúci v 5-izbovom dome s veľkou záhradou. Vďaka príchodu Jaguára zrazu cena vašej nehnuteľnosti na cenovej mape vyletí o 40 % a s ňou aj vaša daň. Čo na tom, že váš dôchodok je stále ten istý a v Jaguári sa už nezamestnáte.

„Spravodlivá daň“ neexistuje. Každá daň je rozhodnutím politikov o nedobrovoľnej transakcii, pojem spravodlivosti sa na dane nedá aplikovať. Za prvé, každú nehnuteľnosť ste si museli kúpiť už zo zdaneného príjmu. Daň z nehnuteľností váš príjem, ktorý len zmenil formu na tehly, okná a parkety, bude zdaňovať neustále, aj 50 krát za váš život. To neznie spravodlivo. Za druhé, kto je bohatý? Vlastník 120-tisícovej nehnuteľnosti v Petržalke, alebo v Kokave nad Rimavicou? Ľahko si vieme predstaviť situácie, keď je bohatý raz jeden, raz druhý. Daň z nehnuteľností je tak „spravodlivá“, že z vás robí nájomníka vo vlastnom dome. Akákoľvek daň z majetku kriví vlastnícky vzťah. Ako sa vraví, chcete ísť bývať do „svojho“? Daň z nehnuteľností de facto niečo takéto neumožňuje. Na veky sa stávate nájomníkom, hoci je nehnuteľnosť v katastri zapísaná na vaše meno. Vašim nájomcom je štát. Skúste nezaplatiť daň/nájomné raz, dostanete upomienku. Spravte to viac krát, exekútor vám nehnuteľnosť zoberie a môžete si hľadať druhý „nájom“.

Daň z centra sa daňovníkom ťažšie kontroluje. Prečo sú dane z nehnuteľností na Slovensko vzhľadom k ostatným daniam nízke (typicky v desiatkach eur ročne)? Pretože ich na municipálne mimoriadne rozdrobenom Slovensku pre starostov nie je ľahké zvýšiť. Ťažko sa susedovi zvyšujú dane, keď s ním idete večer do krčmy. Budete musieť veľmi vysvetľovať, na čo ich chcete použiť. Programové vyhlásenie hovorí o spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska, no uvidíme, či prípadné určovanie sadzieb ostane obciam. Doteraz chcel Inštitút finančnej politiky na Ministerstve financií daň z luxusných nehnuteľností pre štátnu kasu.

Pred daňami utekajú peniaze, alebo ľudia. Slovenské nehnuteľnosti sa dosť ťažko skrývajú do Panamy. Preto po vyšších daniach z nehnuteľností pokukuje nejedna vláda. Jednoducho, nehnuteľnosť sa krásne daní. Ak nebudú môcť utiecť peniaze, utečú ľudia. Pri rozhodovaní o budúcej kariére a živote začnú viac obzerať po zahraničí. Prípadne nebudú kupovať chaty v Smokovci, ale v Zakopanom.

Verejná správa má dosť peňazí, len ich nevie efektívne používať. Vratky za plyn? Vlaky zadarmo? 2000 nových policajtov? Vznik nových úradov? Tento zoznam by sa dal napísať na niekoľko strán. Financovať tieto výdavky sa dá len z ušetrených peňazí alebo zvýšených daní. Kvalita „plytvania“ na Slovensku je taká vysoká, že zvyšovanie daní znamená len pokračovanie v tomto plytvaní s ešte viac peniazmi. Vďaka vyššej dani z nehnuteľností nebudú ani verejné výdavky kvalitnejšie, ani daňový systém spravodlivejší. Akurát umožní vláde pokračovať v deficitnom hospodárení.

Denník N, 10.5.2016