Čo nám vlastne vraví model?

Ekonometricky sa už dá zmerať všetko, aj to, či ste šťastnejší pri pohľade na štátnu diaľnicu, alebo súkromnú cestu. Samozrejme, ekonometricky sa dá merať aj to, čo má vplyv na dlhodobú alebo štrukturálnu nezamestnanosť. Tí opatrnejší síce radšej používajú slovo odhadovať, ale ekonómovia ho radi nemajú (veď kto by sa trápil zdôrazňovaním, že HDP sa nemeria, len odhaduje...).
 

IFP sa ekonometricky pozrelo na štrukturálnu nezamestnanosť a zhrnulo výsledky modelu takto:

Podľa autorov teda zníženie daní/odvodov, či uvoľnenie zákonníka práce nezamestnanosti nijak významne nepomôžu. Čo teda IFP odporúča? Prvé dva body sú nasledovné:

Odporučenie i) - Aktívna politika trhu práce môže mať milión podôb, a sú medzi nimi obrovské rozdiely v dopadoch na motivácie zúčastnených a aj výslednú mieru nezamestnanosti. A toho si je vedomé aj IFP a preto píše:

Na prvom mieste sú subvencie ku mzdám. Nuž a čo iné ako zníženie daňovo odvodového zaťaženia je subvencia ku mzde?

Pozrime sa odporučenie ii). Viac krátkodobých úväzkov by bolo fajn. Ale keď musíte garantovať na parttime rovnakých 20 dní dovolenky ako aj na fulltime, tak radšej ako dve matky na polovičný úväzok, zoberiete jednu ženu bez detí. Ak to chcete zmeniť, musíte, ako správne píše IFP - zjednodušiť dočasnú prácu. Ale ako to urobiť inak, ak nie úpravou pracovnou – právnej legislatívy?