Keď prenajíma úradník

Keby sa všetky nájmy úradníkov dostali na úroveň priemerných cien v daných lokalitách, tak by sa mohlo ušetriť až sedem miliónov eur ročne.

Skúste si tipnúť, ako asi vyzerá priemerná kancelária úradníka – koľko má štvorcových metrov? Rada: nesnažte sa spomenúť na to, ako asi vyzerá vaša kancelária alebo kancelária vášho šéfa. Bez zbytočného napínania vám to prezradím: priemerný úradník má kanceláriu s rozlohou 13,04 m2.

Štát za takúto osobnú kanceláriu, ktorú by závidel nejeden zamestnanec v súkromnom sektore, platí ročne (2015) v priemere vyše 1000 eur. Ešte rok pred tým (2014) to bolo horšie, priemerná kancelária bola o pol metra väčšia a stála v priemere až vyše 1200 eur. Aby ste mali lepšiu predstavu, dokopy štát minul ročne na prenájme takmer 23 miliónov eur a správa budov vyjde na vyše 120 miliónov eur.

Pýtate sa, ako je možné, že ste o týchto dátach ešte nepočuli? Odkiaľ ich všetky máme? Odpoveď je, že nemáme. Za Slovensko totiž podobné dáta neexistujú. Všetky vyššie opísané čísla sú z Českej republiky, kde existuje centrálny register administratívnych budov, ktorý tieto čísla publikuje.

Iba na základe nich bolo možné zistiť, že sekcia ministerstva školstva ČR si prenajímala 3200 m2 kancelárskych priestorov pre ani nie 400 zamestnancov za 2,1 milióna eur. Teda asi 5200 eur na jedného zamestnanca ročne za kancelárske priestory. Keď sa na to prišlo, sekcia sa presunula o kúsok ďalej, čím sa ušetril necelý milión eur ročne (a pritom tam majú úradníci k dispozícii ešte o 1200 m2 viac).

Ďalším príkladom od susedov je riaditeľstvo ciest a diaľnic, ktoré má v prenájme viac budov. Napríklad si prenajíma budovu pre centrálu za 1,4 milióna eur a zvlášť kancelárie, kde platí za 600 m2 185-tisíc eur ročne. Teda platí rekordných 303 eur za 1 m2 (priemer sa pritom pohybuje okolo 75 eur).

Tento register nie je dobrý len na to, aby zbieral údaje. Dajú sa vďaka nemu odhadovať úspory, ktoré môže verejný sektor dosiahnuť. Keby sa všetky nájmy úradníkov dostali na úroveň priemerných cien v daných lokalitách, tak by sa mohlo ušetriť až sedem miliónov eur ročne.

Ak by sa podarilo znížiť plochu na jedného úradníka o 1 m2, tak to by prinieslo dodatočnú úsporu 6,5 mil. eur ročne. Efektívnejší prenájom menších plôch by to tak priniesol úsporu 15 mil. eur dokopy ročne. Teda vyše 1/10 celkových nákladov na prenájom.

A to predpokladáme, že úradníci by ostali v danej lokalite (na čo nie je dôvod, ak neposkytujú priame služby občanom). Pritom by nešlo o žiadne drastické škrty a zhoršovanie podmienok práce pre úradníkov. Súčasná norma v ČR vyžaduje minimálne 5 m2 na osobu a 8 m2 považuje za adekvátnych na prácu.

Historka o hospodárení verejnej správy by nebola kompletná, keby sme nespomenuli náklady na vybudovanie tohto registra. Do roku 2019 bude stáť horibilných 30 mil. eur.

Aj na Slovensku máme skúsenosti s informatizáciou a s vytváraním registrov, ale napríklad iniciatíva slovensko.digital nám dáva jasné príklady, že to ide aj lacnejšie a úspory na nájmoch má zmysel hľadať. A preto treba túto výzvu poslať na ministerstvo financií – zvyšovanie daní odložte, najprv treba upratať vo verejnej správe.

SME komentáre, 01.06.2016