Slovensko už veľké štadióny má, vláda podporí ďalší (Sme)

Radovan Ďurana vysvetlil 15.5.2016 nízky prínos ďalšieho štadióna spĺňajúceho kritéria UEFA pre Sme. 

Štát nepotrebuje vlastniť štadión, stačilo, aby si prenajímal existujúce priestory, zaznievajú protestné hlasy.

BRATISLAVA. Na Slovensku už existujú dva futbalové štadióny v rovnakom štandarde Európskej futbalovej federácie (UEFA), ako má mať štadión v Bratislave, na ktorý si vláda Roberta Fica zo Smeru dohodla predkupné právo.
Bratislavský Národný futbalový štadión stavia podnikateľ Ivan Kmotrík, Smer mu naň schválil dotáciu viac než 27 miliónov eur.

Vláda si s ním zároveň dohodla predkupné právo, po dostavbe bude môcť štát štadión kúpiť maximálne za 75 miliónov eur.
„Nemyslím si, že štát potrebuje vlastniť štadión. Stačí si prenajať priestory na zápasy reprezentácie.
Samozrejme, tiež v súťaži,“ vraví riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Žilina a Trnava

Podľa ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS) má byť Národný futbalový štadión zaradený v kvalitatívnej kategórii UEFA 4.

Na štadióne tak musí byť najmenej osemtisíc miest na sedenie, minimálne 500 sedadiel pre VIP divákov alebo šatňa pre rozhodcov s plochou aspoň 20 štvorcových metrov.
Š

tadión musí mať bezpečnostný kamerový systém či kontrolnú miestnosť s výhľadom na vnútorné priestory.
V kategórii UEFA 4 bol stavaný aj futbalový štadión v Žiline a Trnave, kde hráva Spartak Trnava oligarchu Vladimíra Poóra.
Trnavský štadión Antona Malatinského bol dostavaný len vlani v lete a stál asi 30 miliónov eur, Smer naň z rozpočtu prispel sumou 13 miliónov eur.

Na žilinský štadión zas išla dotácia 4,5 milióna eur, hráva na ňom MŠK Žilina vlastnená podnikateľom Jozefom Antošíkom.
„Pridaná hodnota nového štadióna, ktorý ako tretí splní podmienky pre medzinárodné zápasy, bude prirodzene nízka,“ vraví analytik INESS Radovan Ďurana.

Minister školstva Plavčan dohodu s Kmotríkom obhajuje.
Národný štadión totiž podľa neho bude slúžiť aj na iné účely, napríklad kultúrne či spoločenské aktivity.

Predkupné právo aktivuje Kmotrík
Podľa dohody, ktorú uzavrel štát s Kmotríkom, Národný futbalový štadión postaví jeho firma z vlastných peňazí a z dotácie.
„Toto je najefektívnejším riešením, ktoré odporučili aj experti, aby národný futbalový štadión v roku 2018 stál,“ tvrdí Plavčan.
Minister pripomína, že v programovom vyhlásení vlády dostal úlohu, aby pri výstavbe štadióna do roku 2018 štát nevystupoval v úlohe investora.

Ministerstvu s futbalovým štadiónom radila advokátska kancelária Dedák & partners, jej právnik Boris Brhlovič hovorí, že štát štadión odkúpi len vtedy, keď o to požiada investor, teda Kmotrík.
Predkupné právo bude môcť aktivovať iba vtedy, keď bude štadión skolaudovaný a bude certifikovaný na kategóriu UEFA 4.
Zmluvu medzi štátom a Kmotríkovou firmou musí ešte posúdiť Európska komisia, či sa ňou neposkytne nedovolená štátna pomoc.

A Úrad pre verejné obstarávanie, či je všetko v poriadku v súvislosti s pravidlami zadávania verejných zákaziek.
Iba po súhlase týchto dvoch inštitúcií sa zmluva, ktorú ministerstvo školstva a Kmotríkova firma podpísali minulý týždeň, stane účinnou.

Horný strop na cenu
Ak Kmotrík predkupné právo aktivuje, cena pre štát bola dopredu ohraničená najviac na 75 miliónov eur. Odpočítať treba 27,2 milióna eur, teda dotáciu, ktorú na výstavbu schválil Smer.
Konečná cena za štadión pritom narástla, predchádzajúci minister školstva Juraj Draxler hovoril o sume 68 miliónov eur.

Takýto odhad dala poradenská spoločnosť KPMG Slovensko.

Asi 45 miliónov mala stáť hrubá stavba štadióna, zvyšných vyše 20 miliónov eur malo ísť na vybavenie, ako je ozvučenie, obrazovky, osvetlenie či bezpečnostné prvky. Štadión mal mať kapacitu približne 23-tisíc divákov.
Tender na výstavbu novej futbalovej arény v Bratislave vypísal Kmotrík ešte vlani. Favoritom je stavebná firma Strabag, ktorá si za hrubú stavbu pýta 42 miliónov eur.
„K uvedenému výberovému konaniu nemáme žiadne nové informácie. Predpokladáme, že posudzovanie ponúk stále prebieha,“ vraví hovorkyňa Strabagu Edita Novotná.
Stavba štadióna by sa mala začať v priebehu nasledujúcich týždňov.

Ako je to v Česku
Vláda svoje rozhodnutie o podpore výstavby obhajuje aj tým, že Slovensko je jeden z mála štátov, ktorý národný futbalový štadión nemá. Ale ten nemajú napríklad ani v Česku.
„Česká republika nemá národný futbalový štadión. Uvažovalo sa o zvýšení kapacity niektorého z existujúcich štadiónov, ale konkrétny projekt nie je pripravený,“ konštatoval Ondřej Lípa z Futbalovej asociácie Českej republiky.

Tamojšie ministerstvo školstva vysvetlilo, že v minulosti sa viedli diskusie o výstavbe Národného futbalového štadióna, napríklad v Plzni, Brne či v Prahe na Strahove, no teraz to už nie je aktuálne.
Vlani Česko zo svojho štátneho rozpočtu podporilo v súvislosti s futbalovom celkovo 23 investičných akcií v celkovej hodnote 257,7 milióna českých korún, teda 9,5 milióna eur.
Vysvetlilo, že z tejto sumy najviac, teda približne päť miliónov eur, tvorili dotácie pre Uherské Hradište, Olomouc či Znojmo.
„Boli to sumy na rekonštrukciu futbalových štadiónov v súvislosti s usporiadaním majstrovstiev Európy do 20 rokov,“ napísal vo svojom stanovisku rezort.

Ďalšiu výraznú dotáciu, teda 740-tisíc eur, dostal aj futbalový štadión v Plzni.
„Väčšinou ide o rekonštrukciu zázemia futbalových štadiónov alebo nákup strojov, či strojného zariadenia. Ministerstvo školstva môže financovať len časť akcií, tak ako to dovolia možnosti rozpočtu,“ konštatoval rezort školstva.

Marek Poracký
Sme, 15.5.2016