Slobodní rodičia to majú ťažké (päť grafov)

Róbert Chovanculiak 16.5.2016 vysvetľoval štatistiky merajúce chudobu pre Sme.

 Slobodní rodičia, najmä mamičky, sú podľa Štatistického úradu jednou z naj- ohrozenejších skupín.

Dôvod je podľa analytikov jednoduchý, pre samoživiteľov je totiž komplikované zladiť prácu so starostlivosťou o dieťa. Preto často pracujú menej hodín či v zamestnaní, ktoré nie je také náročné na čas. V mnohých firmách chýbajú detské kútiky.
„Štát by im mal pomáhať rovnako, ako by mal pomôcť všetkým ostatným. A síce odstrániť zbytočné byrokratické prekážky pri ich zamestnávaní a znížiť vysoké daňové a odvodové zaťaženie práce,“ hovorí analytik INESS Róbert Chovanculiak.
Podľa nedávnej analýzy Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií zaplatí slobodná mamička na daniach viac, ako platí dvojica, pričom jeden z manželov je nepracujúci, napríklad na rodičovskej dovolenke. „Iba osem krajín OECD (z 34) väčšmi zdaňuje slobodné mamičky s deťmi ako Slovensko,“ konštatovalo IFP.

Podľa inštitútu by si v porovnaní s inými krajinami OECD zaslúžili osamelé ženy s deťmi vyššiu podporu. Napríklad Írsko, Kanada, Nový Zéland a Austrália majú negatívne daňové zaťaženie. To znamená, že štát dotuje takéto rodiny aj cez dane.
Od hranice chudoby sa každý rok vzďaľuje čoraz viac Slovákov.

Počet ľudí ohrozených chudobou sa vlani znížil. Podľa údajov Štatistického úradu sa na hranici chudoby ocitlo 640-tisíc ľudí, čo je pokles proti roku 2014 o 20-tisíc ľudí.

Pod tento pozitívny výsledok sa podľa analytika Home Credit Michala Kozuba podpísalo to, že naša ekonomika rastie. Čoraz viac ľudí si tak dokáže nájsť prácu, čo dosvedčujú aj štatistiky zamestnanosti. Okrem toho platy pracujúcich sa zvyšujú.

„Zlepšenie je dané ekonomickým rastom, ktorý sa prejavuje aj v nízkopríjmových skupinách. To znamená, že aj ľudia, ktorí sú zasiahnutí chudobou, sa majú o niečo lepšie,“ hovorí Kozub.

Hranica rizika chudoby bola v roku 2015 definovaná mesačne na 347 eur. Ide o relatívnu hranicu chudoby, ktorá vyjadruje, do akej miery finančné prostriedky domácností klesajú pod stredovú (mediánovú) hranicu príjmu v spoločnosti.
Za minulý rok bolo ohrozených chudobou 12,3 percenta Slovákov. Podľa analytikov by toto číslo mohlo v budúcnosti ešte klesnúť. Záleží na tom, ako sa bude ekonomike dariť, a tiež na tom, či firmy budú hľadať aj nízkopríjmových zamestnancov.
„Tu hrá kľúčovú rolu stavebníctvo, v ktorom sa dokážu uplatniť aj ľudia s nižšou kvalifikáciou,“ dodáva Kozub.
Tento rok by sa mal začať stavať obchvat Bratislavy a rozbehnúť by sa mali aj tri úseky diaľnic, z toho dva na východe Slovenska. Okrem toho sa v lete má začať stavať aj závod Jaguar Land Rover.

Problémom Slovenska sú ľudia dlhodobo bez práce. Vyriešiť ho bude ťažké.

Najviac sú chudobou ohrození ľudia, ktorí nepracujú. Je to takmer 46 percent zo všetkých ohrozených chudobou. Podľa Michala Kozuba z Home Credit je to logické, keďže majú najnižšie príjmy.
Sú odkázaní len na sociálne dávky a príležitostné príjmy z práce na čierno. Práve vysoká nezamestnanosť a problém dostať ľudí do zamestnania je jedným z najpálčivejších problémov Slovenska.

Najhoršie sú na tom ľudia, ktorí sú evidovaní na úrade práce dlhšie ako rok, po nich firmy siahajú až vtedy, keď nemajú inú možnosť. Riešenia, s ktorými doteraz vláda prišla, neboli príliš úspešné.

Zaujímavé je, že podľa štatistiky sú chudobou ohrození takmer v rovnakej miere dôchodcovia aj pracujúci ľudia.
Podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka majú penzisti v porovnaní so mzdami pomerne rovnako vysoké dôchodky. Minimálna mzda a priemerný dôchodok sa v súčasnosti pohybuje na úrovni okolo 400 eur.
„Dôchodky máme dokonca relatívne vyššie ako napríklad Česká republika,“ dodáva.
Pomôcť regiónom majú podrobné plány zmien. Problémom môžu byť peniaze.
Prešovský a Banskobystrický kraj sú regióny, ktoré už dlhodobo trápi vysoká nezamestnanosť.
V oboch krajoch sa nájdu aj takzvané hladové doliny. Ide o lokality s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku, často mestá, kde je len jeden či dvaja väčší zamestnávatelia.

Sú to regióny, ktoré príliš nelákajú ani nových investorov. Ide napríklad o Poltár, Rimavskú Sobotu, Kežmarok či Sobrance. Po rokoch neúspešných pokusov sa vláda rozhodla týmto regiónom pomôcť tým, že ušije pomoc priamo na ich potreby.
Mestá majú vytvoriť takzvané akčné plány, v ktorých presne opíšu, aký spôsobom by bolo možné v regiónoch vytvoriť pracovné miesta.

Prvý, kto takýto plán zverejnil, bolo mesto Kežmarok. Do roku 2020 chce pre nich mesto vytvoriť dvetisíc nových pracovných miest. Dopomôcť by to malo 18 opatrení za 40 miliónov eur. Štyri milióny im má dať štát z rozpočtu, zvyšok by chceli získať z eurofondov.

Mesto chce vytvoriť podmienky na cenovo dostupné bývanie rekonštrukciou objektu v areáli bývalých kasární najmä pre mladé rodiny. Časť kasární chce prestavať aj na stredoškolský kampus.
Okres chce podporiť aj vznik fariem na živočíšnu výrobu, využívať biomasu na výrobu organického hnojiva, ale aj vytvoriť družstvo 20 veľkých včelárov, ktorí by si navzájom požičiavali techniku na spracovanie včelích produktov.
Svoje plány nedávno predstavili aj Sobrance a Rimavská Sobota.
V porovnaní s ostatnými krajinami si Slovensko v štatistike miery rizika chudoby počína pomerne dobre. Podľa analytika ide o skreslenie.

Čo sa týka miery chudoby, Slovensko si v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie počína pomerne dobre. Za rok 2014 (novšie dáta za všetky krajiny nie sú) obsadilo šieste miesto.
Podľa Michala Kozuba z Home Credit je dôvodom takého dobrého umiestnenia fakt, že Slovensko má pomerne silný sociálny systém, ktorý vytvára akoby záchrannú sieť pre množstvo ľudí, ktorí by sa pre nedostatok príjmov ocitli za hranicou chudoby.

Róbert Chovanculiak z INESS zase tvrdí, že Slovensko má neprirodzene nízke rozdiely v príjmoch. To podľa neho trochu skresľuje štatistiku.
„Koncept relatívneho merania chudoby robí z krajín s malými príjmovými rozdielmi víťazov. Za ohrozených sa tak považujú napríklad Nemci, ktorí majú nominálne vyššie príjmy ako priemerne zarábajúci Slovák,“ objasňuje.
Podľa neho tak stačí, aby vzrástol počet IT technikov s vysokými platmi, čo zvýši štatistickú úroveň mediánu, a zrazu sú ľudia, ktorí sa majú rovnako a stále si môžu dovoliť to čo predtým, považovaní za chudobných.

Michaela Kušnírová
Sme, 16.5.2016