Eurokompenzácie budú stáť miliardy (Hospodárske noviny)

Ak budú mať prijímané sociálne opatrenia plošný
charakter a nebudú zohľadňovať
príjmovú situáciu občanov, ich efektivita bude nízka, a v konečnom dôsledku
môže viesť k ďalšiemu rastu cien, uviedol Radovan Ďurana pre Hospodárske
noviny dňa 1.7.2008.

Milióny od motoristov
Štát tento rok nad očakávania vyberie viac peňazí na spotrebných daniach z
palív. Premiér si už minulý týždeň vyžiadal od rezortu financií odhad výšky
dodatočných príjmov. "Prognózy sú, dôležitý bude skutočný výber. Čím
bližšie sme ku koncu roka, tým je to jasnejšie,“ povedal hovorca rezortu
Miroslav Šmál. Podľa prehľadu o plnení príjmov štátneho rozpočtu získal štát na
spotrebných daniach z palív od začiatku roka do konca mája o vyše pol miliardy
viac než vlani za rovnaké obdobie. Vtedy do štátnej pokladnice pritieklo 13,101
miliardy korún. A tieto príjmy ešte budú stúpať. "Zvyšujúce sa ceny ropy
vo svete ešte potiahnu tento rok ceny pohonných látok nahor,“ povedal analytik
portálu natankuj.sk Tomáš Novotný.

Naopak, očakávania celkom nenaplnilo otvorenie druhého
piliera. Kým vláda počítala s vyše troma miliardami, ktoré prinesú vystúpení
poistenci z kapitalizačného piliera späť do priebežného, reálne sa do Sociálnej
poisťovne má presunúť okolo 2,8 miliardy korún.
O tom, kde vláda Roberta Fica nájde ďalšie peniaze na sociálne opatrenia, a aký
veľký balík vlastne vyčlení, sa budú dohadovať šéfovia troch vládnych strán na
dnešnej Koaličnej rade. "Konkrétnejšie veci budú jasné po rokovaní,“
povedala hovorkyňa vlády Silvia Glendová.

Miliardové nápady
Najsilnejšia vládna strana Smer-SD sa chce postarať najmä o dôchodcov.
Ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová podľa hovorcu Michala Stušku
tento mesiac predloží návrh na posun valorizácie dôchodkov z júla na január, čo
bude stáť okolo 3,4 miliardy korún. Dôchodcovia by si tak po júlovej
valorizácii prilepšili opäť od januára o ďalších vyše 400 korún. Rezort práce
bude chcieť vyrokovať v budúcoročnom rozpočte aj rezervné peniaze na prípadnú
ďalšiu valorizáciu nielen dôchodkov, ale aj ostatných dávok, opäť v júli
budúceho roka. "V prípade, že budú neférovými praktikami po zavedení eura
trpieť ohrozené skupiny,“ vysvetlil Stuška. Okrem toho premiér Robert Fico
avizoval zvýšenie príspevku pri narodení prvého dieťaťa.

Finančne náročnejšie sú plány Ľudovej strany HZDS.
Strana Vladimíra Mečiara chce na Koaličnej rade presadiť od budúceho roka 13.
dôchodok, najlepšie v plnej výške, čo by malo stáť štátnu pokladnicu asi sedem
miliárd korún. "Pomer dôchodok a plat sa mení v neprospech dôchodcu,“
argumentuje šéf sociálneho výboru za HZDS Jozef Halecký. Ešte tento rok by
chcela strana vyplatiť dôchodcom dvojnásobné vianočné "eurodôchodky“. Tie
by si okrem už vyčlenených peňazí v kapitole ministerstva práce vyžiadali
ďalších 1,7 miliardy korún navyše. HZDS zatiaľ nezavrhlo ani svoju tretiu
prioritu - príspevok pri narodení tretieho dieťaťa. "Optimum pre štát, aby
nebol v demografickej kríze, sú tri deti na jednu rodinu,“ vysvetlil Halecký.
Takéto dávky by stáli ročne asi 73 miliónov, odhadol.
Národniari nechcú pred rokovaním Koaličnej rady prezrádzať konkrétne návrhy.
Podľa podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej sú však dlhodobou prioritou strany
znižovanie regionálnych rozdielov a podpora bytovej politiky.

Otázny efekt
Eurokompenzácie možno nespokojnosti ľudí so zavedením spoločnej meny
nezabránia. Skúsenosti z iných krajín hovoria, že rast cien po vstupe do
eurozóny pripisovali hlavne novej mene, aj keď za to nemohla. "Okrem toho
je vnímaná inflácia vždy vyššia ako reálna,“ pripomína hlavný analytik
Slovenskej sporiteľne Juraj Barta. Analytik INESS-u Radovan Ďurana si myslí, že
efektivita opatrení bude nízka, pretože plošne zvýšené dávky nebudú adresné.
Zvýšenie dávok môže podľa neho pôsobiť opačne, keďže sa neposudzuje príjmová
situácia poberateľov. "Občania, ktorí na pomoc nie sú odkázaní, budú na
základe vyšších dávok zvyšovať svoju spotrebu - čo môže vyvolať ďalší tlak na
rast cien,“ vysvetlil Ďurana. Podľa INESS-u by ľudia skôr uvítali, keby vláda
využila rast daňových príjmov na plošné zníženie dane z pridanej hodnoty.