On naozaj vyskočil!

Povedal (údajne) môj brat potom, ako som opustil na kurze paraglajdingu lietadlo. Podobne prekvapilo britské referendum. Dalo sa to čakať, no napriek tomu som to nečakal. Vraj na integračnom bicykli sa nedá ani len spomaliť. Treba stále rýchlejšie šliapať vpred. A Briti z neho zoskočili.

Neviem čo sa stane. Nikto nevie. Nikto nemôže vedieť. Ide o veľkú zmenu s množstvom nepredvídateľných scenárov. Napriek tomu mnohí strašia, iní dokonca búchajú o stôl vymyslenými percentami HDP. Novodobá astrológia posvätená PHD titulmi z prestížnych škôl, ktorá pomáha v tej či onej kampani. Hrozí recesia? To je pravda, ale americká centrálna banka sa celosvetového ekonomického spomalenia zľakla už dávno pred výsledkami referenda.

Môže to dopadnúť zle. V kampani za vystúpenie rezonovali nacionalistické, xenofóbne, izolacionistické argumenty. Ak ten, kto moc ležiacu na zemi zodvihne a bude pokračovať v hre na protekcionistické struny, môže okrem poľského inštalatéra pribuchnúť dvere aj slobode a rastu prosperity v Európe. Môže to dopadnúť dobre. Európa ide zlým smerom. Ekonomicky stagnuje a nestíha sa prispôsobiť meniacemu sa svetu. Pred reformami sa chráni zneužívaním centrálnej banky, je obrastená štátnym dlhom, kolabujú jej banky, trápi ju vysoká nezamestnanosť. Brexitový šok je šancou zmeniť nastúpenú cestu starého kontinentu stať sa skanzenom pre čínskych turistov. Briti môžu zostať v Európskom hospodárskom priestore ako Nórsko alebo všetko vyjednať na vlastnú päsť ako Švajčiarsko. Nórsky model je vraj zlý, a Briti nič nevyhrajú, lebo krajina musí EÚ aj tak niečo platiť a akceptovať smernice, ktoré nemôže meniť. Treba to ale asi vysvetliť aj Nórom, ktorí napriek tomu s vyše 70% podporou do únie vstúpiť odmietajú. A švajčiarska cesta je vraj tiež horšia než pokračujúci zväzok s EÚ. Švajčiari smernice únie uplatňujú selektívne, platia EÚ výrazne menej. Pritom na vnútorný trh únie dodávajú 4,5 krát viac ako Briti. A majú na dohodu o voľnom obchode s Čínou. Na rozdiel od EÚ.

Brexit nie je príčinou radikalizácie obyvateľstva, ale jej prejavom. Euroskepticizmus nie je lokalizovaný ale celoeurópsky problém. Kto by si trúfol dať hlasovať o zmene lisabonskej zmluvy alebo nebodaj vystúpení vo Francúzsku? Dôvodov pre hnev ľudu je dosť. Zlyhanie základných funkcií štátov a zmyslu existencie EÚ máme v priamom prenose . Koordinácia zahraničnej politiky, ochrana hraníc či najzraniteľnejších vrstiev v spoločnosti? V 21. storočí tiahnu najvyspelejším kontinentom státisíce ľudí. Štátni zamestnanci im robia problémy, dobrovoľníci ich zachraňujú pred chladom, hladom a smädom. Migranti platia prevádzačom tisíce eur a riskujú životy, napriek tomu, že sa celý kontinent dá preletieť v suchu, teple a bezpečí za stovku. Ak by nezlyhali politici a existovali pravidlá kto je IN a kto OUT. Ale reguláciu výkonu nášho vysávača zlvádajú lobisiti a ich úradníci na jednotku. Niektorí napriek imigračnej kríze, Ukrajine či zahraničnopolitickému zlyhaniu v Sýrii argumentujú, že socialisticky ladenú byrokraciu v Bruseli musíme zachrániť za každú cenu, inak nás zožerie Rusko. Ak by to bola pravda, už dávno sme stratení.

Cameron po Brexite odstúpil. Symptomatické pre schopnosť reflexie v EÚ a odtrhnutosť Bruselu od reality je, že Junkera bude treba vyniesť nohami napred. Napriek tomu, že ako jeden z hlavných strojcov eura a tým aj eurokrízy sa namiesto prezidenta európskej komisie mal stať maximálne tajomníkom miestneho klubu priateľov dobrého vína. Európski predstavitelia dokonca po vlastnom zlyhaní a vystúpení dôležitého člena zoskupenia posielajú do šiestej najväčšej ekonomiky sveta posielajú silácke urazené reči čím škodia nám všetkým. Na pobrexitové reformy únie preto príliš neverím. Skôr na postupnú stratu vplyvu Bruselu a návrat k anarchii európskych štátov a ich koordináciu pomocou medzinárodných zmlúv. Tento trend začal už pred Brexitom. Nefunkčnosť EÚ modelu odhalila eurokríza. Fiškálny kompakt nie je dohodou v rámci Lisabonskej zmluvy ale mimoúnijnou medzivládnou dohodou, ku ktorej nepristúpili všetci členovia. To tiež nie je nutne zlá správa. V Európe je najvyšší čas prestať s prístupom „musíme sa dohodnúť všetci, a ten kto nesúhlasí je proti nám.“ Takto susedia dlho mierovo žiť nedokážu. Každý má právo na vlastné chyby a konkurencia riešení problémov vecí verejných v Európe je cesta k inováciám, prosperite a poistením voči hlúposti a chybám politikov a byrokratov.

.týždeň, 10.7.2016