Plytvanie na mikroúrovni
Plytvanie vo verejnom sektore sa pomerne ťažko identifikuje. Rozpočty sú totižto rozdelené do veľkého množstva malých rozpočtov rôznych organizácií. Často sa tak stáva, že väčšina z nich je príliš malá, aby sa ňou niekto zaoberal, ale dokopy môžu tvoriť relevantnú časť verejných výdavkov.

Príkladom môže byť relatívne nová organizácia založená v roku 2014 s názvom „Slovenský historický ústav v Ríme“. Z pohľadu verejných financií ide o zanedbateľnú čiastku. V roku boli výdavky ústavu na úrovni 71 tisíc eur (aj keď o rok neskôr už vystúpili na 85 tisíc eur).
Zakladatelia Slovenského historického ústavu v Ríme majú síce množstvo dôvodov, prečo je existencia ústavu kriticky dôležitá (ústav pestuje spoluprácu s inštitúciami v Ríme, spolupracuje s veľvyslanectvami, informuje o pripravovaných podujatiach v Ríme, vydáva vedecký časopis, je členom rôznych organizácií a podporuje vedecké podujatia atď.). Jedinou relevantnou otázkou je však pridaná hodnota pre platcov daní. A tá je v prípade tohto ústavu otázna.
Ďalším príkladom je Športové centrum polície. Táto organizácia malo od Ministerstva vnútra na rok 2015 schválený rozpočet vo výške 1 722 763 eur. Približne polovica 823 tisíc eur išla na platy a 660 tisíc na tovary a služby.
Avšak potom počas daného roka vykonalo športové centrum 58 rozpočtových opatrení. Výsledkom bolo navýšenie skutočného čerpaného rozpočtu na úroveň 2 512 825 eur. Teda navýšenie rozpočtu o viac ako 40 %. Z toho výdavky na mzdy sa podarilo prekročiť o 50 tisíc eur a výdavky na tovary a služby až o pol milióna eur.
Oficiálnym dôvodom a to, čo centrum prekvapilo boli Letné olympijské hry v Brazílii. Podľa ich vlastných slov z výročnej správy „schválený rozpočet nepokrýval všetky potreby na plnohodnotné zabezpečenie prípravy na účasť na tomto, ale aj iných podujatiach, súvisiacich so športovou prípravou“. Centrum tak muselo kvôli tejto „neočakávanej udalosti“ utratiť o skoro milión eur viac ako plánovalo.
Trochu nedôveryhodne potom vyznievajú „hlavné problémy“, ktoré identifikovalo centrum v záverečnej hodnotiacej časti svojho pôsobenia. Centrum totižto zaradilo medzi hlavné problémy to, že registruje „nedostatočný rozpočet na zabezpečenie činnosti aktuálne „druhosledových“ mladých športovcov.“
Hlavným problém nie je ani tak konkrétne športové centrum, či ústav, ale skôr systematická tendencia, ktorú predstavujú. V čase totižto môžeme očakávať rozrastanie ich činnosti a s nimi aj ich rozpočtov a výdavkov. Často však ide o jednosmernú cestu. Keď vznikne a nefúkne sa v nejakom roku 15 podobných organizácií, niekde inde 10 podobných nezanikne. Skôr sa ešte tých 10 zväčší.