Ako vznikajú inovácie?

Aj v súčasnosti väčšina ľudí verí, že inovácie sú produktom múdrych a výnimočných ľudí. Podľa nich viac inovácií tak dosiahneme zvýšením počtu vzdelaných a inteligentných ľudí v populácii. Harvardský antropológ Joseph Henrich a evolučný psychológ Michael Muthukrishna však odmietajú tento veľmi populárny názor. Podľa nich kľúč k vzniku inovácií leží v prepojenosti našich individuálnych mozgov. Tajomstvo moderného sveta, ktorý plodí také množstvo inovácií, je v masívnom zdieľaní nápadov a myšlienok. Tie sa tak môžu stretávať, miesiť, rekombinovať do nových podôb a vynárať v našich mysliach. Rast inovácií úzko súvisí s veľkosťou sociálnych sietí, prenosovej presnosti a kultúrnej variability.

Tradičný pohľad na vznik inovácií je, že inovácie sú spojené s múdrymi a geniálnymi jednotlivcami, ktorí vynaliezajú a objavujú to, čo iní nevidia a na čo by nikdy neprišli. Pre starovekých Grékov to bol syn boha Prometeus, ktorý priniesol pozemšťanom vedomosti. Pre austrálskych Aborigénov to bol havran resp. „starobylá bytosť“, ktorá ich predkov naučila používať oheň. Pre nás Európanov či Američanov sú takými osobnosťami velikáni ako Isaac Newton, Johan Gutenberg, Thomas Alva Edison, Charles Darwin či Steve Jobs. Nové poznatky, objavy či vynálezy, na ktoré títo objavitelia prišli, boli následne distribuované širokým masám. A tie potom pokorne čakali ďalej roky, desaťročia a stáročia na nové elity, ktoré ich posunú ďalej. Tento kreacionistický pohľad na inovácie odmieta Joseph Henrich spolu s Michaelom Muthukrishnom. Tvrdia, že inovácie sa „nezjavujú“ v hlavách výnimočných ľudí, ale úzko súvisia s rozsahom a veľkosťou kolektívnej inteligencie. Pre vznik inovácií je kľúčové prostredie bohaté na nápady, idey, v ktorom dochádza k ich vzájomnému spájaniu a rekombináciám, z ktorých vznikajú ich nové mutácie. Tie sa potom „vynárajú“ v mysliach svojich hostiteľov.

Evolúcia inovácií

Autori Joseph Henrich a Michael Muthukrishna, v štúdii Innovation in the Collective Brain, popisujú niekoľko kľúčových aspektov, ktoré poukazujú na to, že inovácie sú evolučného charakteru, teda vznikajú ako riešenie toho ktorého problému, metódou pokus – omyl. Táto myšlienka nie je nová a v podobnom duchu argumentujú také mená ako popularizátor evolúcie Matt Ridley, biochemik Terence Kealey, ekonómovia Friedrich Hayek, Josef Alois Schumpeter, profesori z MIT Erik Brynjolfsson, Andrew McAfee, či novinár a spisovateľ Malcolm Gladwell. Tí všetci odmietajú „elitársky charakter” inovácií, t.j, že k nám prichádzajú zhora, vďaka zjaveniam v hlavách geniálnych a výnimočných ľudí.

Šťastena

Na evolučný aspekt inovácií paradoxne poukazujú mnohé objavy, ktoré prichádzajú akoby „zhora”, a prekvapujú aj samotných inovátorov. To, že inovácie sa objavujú aj vďaka šťastnej náhode, asi najvýstižnejšie opisuje príklad objavu penicilínu. Alexander Fleming, pred odchodom na dovolenku nechal v rohu svojho stola misky s bakteriálnymi kultúrami. Po návrate si všimol, že v miske vyrástla pleseň, okolo ktorej sa vytvoril kruh bez kolónií baktérií. Nielen penicilín, ale aj teflón, suchý zips, röntgenové lúče, mikrovlnka, vulkanizovaná guma, polyetylén, atď, sú príklady náhodných a nezamýšľaných dôsledkov pokusov, pri ktorých inovátorov sprevádzala súhra šťastných udalostí.

Nové myšlienkové mutácie

Ďalším z príkladov evolučného charakteru inovácií je, že až príliš často sa nezávisle vynárajú v mysliach viacerých „objaviteľov“. Digerat a redaktor časopisu Wired Kevin Kelly v knihe What Technology Wants zosumarizoval, že existovali minimálne šiesti rôzni vynálezci teplomera, vieme o štyroch inovátoroch, ktorí nezávisle od seba prišli s vakcináciou, piatich, ktorí objavili elektrický telegraf, štyria inovátori nezávisle objavili proces vytvorenia fotografie a minimálne šiesti inovátori vo veľmi krátkom časovom období navrhli elektrifikáciu železníc. Charles Darwin a Alfred R.Wallace prišli takmer simultánne s evolučnou teóriou podobne ako Isaac Newton s Gottfriedom Leibnitzom s diferenciálnym a integrálnym počtom. Bola to náhoda alebo priemyselná špionáž? Jednoducho predtým izolované idey a myšlienky sa v novom a priaznivejšom prostredí stretávajú, miešajú a ich rekombinácia vedie k ďalším inováciám. Preto je prirodzené, že v podobnom prostredí, nezávisle od seba, prichádzajú ľudia s takmer totožnými objavmi a inováciami.

Rekombinácia existujúcich technológii

Historik Robert Friedel, biochemik Terence Kealey a ekonóm Brian Arthur tvrdia, že vynálezy takmer vždy vznikajú ako minimalistické zlepšovanie už existujúcich technológií. Parný stroj, telefón, automobil, tlačiareň, lietadlo či bicykel, sú príkladmi postupného zdokonaľovania a rekombináciou už existujúcich technológií. Eric Brynjolfson a Andrew MacAfee, vo svojej knihe Druhý věk strojů uvádzajú ako príklad rekombinácie už existujúcich technológií aplikáciu Waze, ktorá pomáha vodičom vyhnúť sa zápche na cestách. Waze je čistou rekombináciou už existujucého snímača polohy, telefónu, GPS a sociálnej siete. Podobne internet vznikol ako rekombinácia už existujúcich technológií, dátovej sieti TCP/IP, jazyka HTML a prehliadačovej aplikácie na zobrazovanie výsledkov.

Čo teda podporuje rast a množstvo inovácií?

Joseph Henrich a Michael Muthukrishna tvrdia, že rast a množstvo inovácií, v tej ktorej spoločnosti, významne závisí od faktorov spojených s hustotou sociálnych sietí, ktoré spoločnosti vytvárajú, presnosti prenosu informácií z generácie na generáciu, ako aj množstva oodchýlok a variácií kopírovaných znalostí.

Prepojenosť sociálnych skupín

Podľa nich tak veľké a viac sociálne prepojené skupiny, produkujú významne viac nových technológií a ich inovácií, než malé, izolované, prípadne veľké, ale silno hierarchické spoločnosti. Existuje viacero štúdií, ktoré spájajú veľkosť populácie tu a tu, resp. spojenia a prepojenia s ďalšími populáciami s množstvom nástrojov a ich komplexnosťou. Z veľkosti miest, resp. ich urbánnej hustoty, sa dá celkom presne určiť množstvo inovácií, patentov či inovátorov. A čoraz hustejšia prepojenosť medzi ľuďmi, štátmi a kontinentmi, zapríčinená nárastom gramotnosti, príchodom médií či internetu, spôsobuje v 21. storočí prudký nárast inovácií.

Prenosová presnosť

Druhým významným faktorom, ktorý ovplyvňuje množstvo inovácií, je schopnosť prenosu kumulatívnych vedomostí z generácie na generáciu. Učenie sa od „špecialistov“, ich imitácia, ako aj prístup k rôznym myšlienkam, viacerým modelom či ideám, sú kľúčovou súčasťou prenosu znalostí každej spoločnosti. Experimentálne štúdie tu, tu a tu, prenosu znalostí z generácie na generáciu poukázali, že imitácia a kopírovanie „špecialistov“ či expertov v obmedzenom množstve, vedie v priebehu pár generácií k významným stratám znalostí a špecializovaných činností.

Terence Kealey poznamenáva, že my, ľudia 21. storočia, berieme až príliš samozrejme možnosť obyčajného kopírovania myšlienok a nápadov iných. To však v minulosti bolo skôr výnimkou a ako príklad uvádza staroveký Egypt s jeho silne hierarchizovanou spoločnosťou, kastovnú Indiu, a izolacionistickú Čínu. Napriek veľkosti populácie, práve absencia či úbytok napodobňovania a imitácie nových myšlienok a správania, kvôli prísnej štátnej či náboženskej regulačnej politike, viedli postupne tieto civilizácie k stagnácii a ekonomickému úpadku.

Kultúrna variabilita

Kultúrna variabilita je tretím dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje množstvo inovácií. Podobne ako genetické mutácie, potrebujeme množstvo pokusov a omylov, z ktorých väčšina skončí v „slepých uličkách”, aby sa objavili zmutované myšlienky v podobe nových inovácií a prielomov.

Podľa viacerých štúdií tu a tu, prostredie v silne hierarchických spoločnostiach, v ktorých prevládajú silné a málo tolerantné normy voči „odchýlkam”, je menej prívetivé voči inováciám, než v „tolerantnejších" spoločnostiach. Problém silne hierarchizovaných spoločností asi najlepšie zachytili Daron Acemoglu a James Robinson v knihe Proč státy selhávají, v ktorej konštatujú, že inovácie sú často spojené s kreatívnou deštrukciou a tú elity v silne hierarchizovaných spoločnostiach silne potláčajú. A ak v rámci týchto spoločností dochádza k inováciám, tak sú to drobné inovácie, ktoré nijako nenarúšajú spoločenské usporiadanie. Typickým príkladom bolo Japonsko 17. až 19. storočia, kedy za dominancie samurajov prišlo dokonca k odklonu od strelných zbraní. Tie nahradili meče, ktoré remeselníci krvopotne a pedantsky zdokonaľovali.

Na problém s redukciou rôznych myšlienkových mutácií a ich zhmotňovaní do nových technológií upozornil už spomínaný Terence Kealey v knihe Sex Science & Profits. Za jednu z hlavných príčin, prečo priemyselná revolúcia nevznikla vo Francúzsku ale v Anglicku, vidí vo francúzskom preregulovanom prostredí. O úspechu či neúspechu nejakého produktu nerozhodovala kolektívna inteligencia zložená z množstva konzumentov, ale len jej časť, zredukovaná na pár „elitných" štátnych úradníkov. Na selekciu dobrých inovácii potrebujeme prostredie zložené z veľkého počtu konzumentov, kde prebieha súťaž množstva nápadov, s ktorými prichádzajú ich tvorcovia. Len takéto prostredie tak vygeneruje kvantum užitočných a prelomových inovácií.

František Muránsky