Vláda nevyužíva "dobré roky." Ubrať by mala nezamestnaným a štátnej správe (HN)

 Radovan Ďurana sa 2.12.2016 vyjadril k novému rozpočtu pre finančný portál Hospodárskych novín

Vláda nevyužíva

 Poslanci v parlamente schválili kľúčový zákon roka. Za rozpočet, ktorý predložil minister financií Peter Kažimír hlasovalo 82 poslancov. Proti bolo 61 poslancov a žiadny sa nezdržal.

V absolútnej sume má schodok hospodárenia verejnej správy budúci rok dosiahnuť 2,017 miliardy eur. Hrubý dlh verejnej správy v pomere k HDP bude podľa rozpočtu postupne klesať k úrovni 49,1 percent HDP v roku 2019.
 

Opatrenia vlády a rozpočty rezortov v rozpočte
​Odborníkov sme sa pýtali, čo si myslia o tom, že vláda naplánovala schodkový rozpočet napriek tomu, že ekonomike sa darí a rastie, financmajster často prízvukuje, že výber daní sa zlepšuje a týmto spôsobom tečú do štátnej kasy stámilióny eur. Prečítajte si ich odpovede.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Z môjho pohľadu je najdôležitejším makro-ukazovateľom vývoj dlhu k HDP. Ten by mal v budúcom roku klesať a dokonca mám dojem, že makro-prognóza je skôr konzervatívna (čo v problémových rokoch nebývalo štandardom) a preto by ma neprekvapilo, keby tento ukazovateľ (kvôli vyššiemu HDP v menovateli) vyšiel lepšie, než sa prognózuje.

Na mieste je otázka, či v čase, kedy je Slovensko na vrchole v počte obyvateľov v produktívnom veku, nebolo vhodnejšie, keby išiel dlh k HDP nadol rýchlejšie, aby si vláda vylepšila pozíciu pred horším demografickým vývojom v budúcnosti. Samozrejme, bolo by to lepšie, keď sa však na to pozriem z dlhodobejšieho hľadiska, spomínam si v tomto smere na podstatne štedrejšie rozpočty, čiže z makro-pohľadu by som ho rozhodne negatívne nehodnotil."

Radovan Ďurana, analytik Iness: "Vďaka deflácii vláda nemusí zvyšovať sociálne dávky, dôchodky zvyšuje čisto z politických a marketingových dôvodov. Vďaka rastúcej zamestnanosti klesajú výdavky na hmotnú núdzu, či výdavky na podporu nezamestnanosti. Vďaka neštandardnej politike ECB si vláda požičiava za úroky menej ako 1 percento. Rastúca zamestnanosť a ziskovosť podnikov generuje taký rast daní a odvodov, že ministerstvo financií ho nestíha aktualizovať.
Ťažko si predstaviť lepšie podmienky na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu alebo znižovanie daňového zaťaženia. Slovenská vláda i napriek ideálnym podmienkam daňové zaťaženie zvyšuje pričom rozpočet štátu má skončiť s deficitom 1 mld. eur. Nejde pritom o malú čiastku, na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu by sme museli o tretinu zvyšiť daň z príjmov fyzických osôb. Keby sa vláda spoliehala len na rast príjmov, mali by sme rozpočet vyrovnaný.

Vyrovnaniu však vláda neustále "uteká" zvyšovaním výdavkov a pokračovaním v ich neefektívnom nakladaní. Aj tento príbeh je bohužiaľ ilustráciou toho, že nízke daňové zaťaženie je dôležitejšie ako vyrovnaný rozpočet."

Boris Tomčiak, investičný manažér Finlord: "Rozpočtový deficit nie je prekvapujúci, keďže okolité štáty tiež naplánovali na budúci rok schodok. Slovensko potrebuje rýchlo expandovať a zvyšovať svoju ekonomickú úroveň. Schodok sa dá ospravedlniť, ak je spôsobený výdajmi na investície do rozvoja vzdelávania, vedy a výskumu, infraštruktúry, zdravotníctva a ďalších projektov, ktoré v budúcnosti vygenerujú pre celú krajinu zisk. Určite by ale bolo vhodné, ak by sa štátny rozpočet dostal do roku 2019 do prebytku.

Až príde recesia, tak je nutné mať pripravenú rozpočtovú rezervu na podporu ekonomiky. Slovensko má dlhodobo problémy s vysokými mandátnymi výdajmi, čo sú predovšetkým sociálne výdaje. Tie negenerujú do budúcnosti zisk a dokonca v niektorých regiónoch priamo spôsobujú znižovanie produktivity práce. Ubrať je možné predovšetkým v oblasti podpory nezamestnaných. Taktiež by bolo vhodné zoštíhliť úradnícky aparát. Automatizácia a digitalizácia by výrazne prispeli k šetreniu prostriedkov."

Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka: "Vláda nevyužíva dobré roky ekonomického rastu na ráznejšie znižovanie výdavkov štátu. Nečudo. Na Slovensku za ostatných 10 rokov chýba diskusia o charaktere štátu - čo má a čo nemá poskytovať. Dnes mám pocit, že je vnímaný skôr tak, že by mal poskytovať garantovať skoro všetko. Veľmi zlá pozícia. V takto nastavenom modeli štátu je potom prirodzené, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.
Štát si dnes zároveň užíva záchrannú politiku ECB, nízke úrokové miery a relatívne dobrý rast. Som však presvedčený, že sa jedná o nafúknutý a neprirodzený rast, po ktorom bude nasledovať pád. Kedy je otázne, avšak ako financmajster by som na danú hrozbu pamätal.

Bez diskusie o charaktere štátu je uberanie z verejného rozpočtu náročné. Typickým príkladom je napr. adresnosť sociálneho systému. Podľa mňa relevantné opatrenie, praktické. Dnes politicky nepriechodné. Reforma financovania vzdelávania. Dnes bez zmeny náhľadu na súčasný systém vynakladáme ročne približne 1,43 miliardy eur, pričom výsledok (získané vzdelanie absolventov) je mnohými spochybňovaný.
Vzdelávaciemu systému chýbajú motivačné prvky pre zmysluplné vynakladanie zdrojov. A neopomeňme aj rozsiahlu verejnú správu - samú o sebe, ktorá je zavalená vlastnými reguláciami a povinnosťami, či samosprávu, o ktorej reforme sa rozprávajú rozprávky už viac ako 20 rokov.

Príjmová stránka sa zároveň pomaly, ale isto vyčerpáva. Zvyšovanie daní totižto odčerpáva zdroje z oblastí, kde budú skôr, či neskôr chýbať. Schodkový rozpočet vnímam teda ako znak toho, že slovenská spoločnosť nemá jasne definované priority z hľadiska rozsahu a fungovania verejného sektora."
Richard Koza, investičný poradca: "Rozpočtové deficity by sa mali znižovať v dobrých rokoch, keď ekonomika rastie. Bohužiaľ, politici vedia iba jedno - utrácať. Šetriť nie je na programe dňa. Je známe, že kým dlhopisové trhy nezatlačia na štáty, aby znižovali svoje dlhy, nič sa nestane.

A dlhopisové trhy sú teraz silne manipulované centrálnymi bankami vo všetkých kútoch sveta. Teda politici nemajú nad sebou žiadny meč aby znižovali deficity. A kde ubrať - to je snáď možné skoro všade. Od zbytočnej byrokracie cez zbytočné výdavky na stimuly všetkého druhu až k neefektívnemu využívaniu toho, čo štátna správa už má."

Adam Trňan, junior analytik spoločnosti Capital Markets: "Z môjho pohľadu ide predovšetkým o snahu vlády udržať si čo najväčšiu popularitu. Bežný, resp. priemerný volič, sa až tak nezaujíma o to aká je výška dlhu resp. výška deficitu ani o reálny rast HDP. Správa sa v súlade s ekonomickými zákonmi a preferuje predovšetkým uspokojenie svojich potrieb to znamená skôr reaguje na zníženie daní, opravené cesty alebo prípadne bezplatné autobusy, ktoré sú teraz tiež v hre.
Tí, ktorí požadujú vyrovnané hospodárenie väčšinou majú príslušné vzdelanie na základe ktorého argumentujú. Tých však je menšina, čo si každý vládny politik uvedomuje a v prípade odborných otázok a pripomienok môžu argumentovať klesajúcou tendenciou schodku prípadne najnižšou mierou deficitu z historického hľadiska.

Tlačil by som ale až na rok 2018 aby prípadný pokles výdavkov citeľnejšie neznížil ekonomický rast. Prípadne by som tlačil na to aby deficit bol znižovaný už od roku 2015 radikálnejšie, napríklad tak ako predpovedali staršie predikcie vlády. Tie pôvodne predpokladali vyrovnané hospodárenie už v roku 2018 a minimálny schodok v roku 2017 ale vieme, že tieto návrhy sú vždy posúvané. Preto ani súčasný návrh nemusí byť konečný aj napriek očakávanej akcelerácii rastu na 4,4 percent v roku 2018.

Ono by nebolo nutné pri takomto raste ekonomiky ani radikálne uberať (ak by sa deficit postupne okresával) postačilo by zachovať vo výdavkoch status quo. Výber daní sa zlepšuje a ekonomika svižne rastie (od roku 2014 je vyššie takmer o 10 percent) preto ma mrzí, že miesto zvyšovania výdavkovej strany nedochádza skôr ku zníženiu daňového zaťaženia, čo by malo určite pozitívnejší vplyv na celú ekonomiku."

Richard Duchaj
Hospodárske noviny, 2.12.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards