Tlačová správa: Čo žiadať od nového predsedu URSO

Odstúpenie šéfa ÚRSO Jozefa Holjenčíka je symbolickým vyvrcholením roky trvajúceho, ale zamlčaného politického prepojenia regulátora a vlády. Veríme, že súčasná vláda toto prepojenie neobnoví a otvorí priestor pre nový vietor v slovenskej energetike. Sme presvedčení, že v prospech spotrebiteľov, ale aj ostatných účastníkov elektroenergetického trhu by hrali nasledovné zmeny v činnosti ÚRSO:

• Predvídateľnosť rozhodovania: Nečakané rozhodnutia zvyšujú mieru neistoty v sektore. V nedávnej histórii sme ich zažili mnoho: G-komponent, úprava administratívnych pravidiel pre dotácie OZE v roku 2013, či náhle zvýšenie TPS a TSS pre samovýrobcov z 30 % na 100 %. Investície v energetike sú nákladné a trvajú dlho. Zmeny by preto mali byť pomalé a predvídateľné.

• Transparentnosť rozhodovania: Kritika nedostatočnej transparentnosti zaznieva tak z radov domácich podnikateľov a expertov, tak aj od Európskej komisie. Či už je to transparentnosť obstarávania (napríklad výberu dodávateľa poslednej inštancie v r.2014), alebo rozdeľovanie financií v dotačných schémach (napríklad čiastkové rozdelenie TPS medzi distribútorov). Tvrdenie o obchodnom tajomstve v týchto prípadoch neobstojí, keďže sa jedná o rozdeľovanie vynútených platieb od spotrebiteľov.

• Spoluúčasť verejnosti na rozhodovaní: Tvorba regulačnej politiky by mala prebiehať za účasti všetkých dotknutých strán, od výrobcov, cez distribútorov a dodávateľov, až po zástupcov spotrebiteľov z radov firiem a domácností. Rozhodovanie o otázkach zásadných pre celé hospodárstvo nemôže prebiehať za zavretými dverami. Riziko ovplyvňovania záujmovými skupinami je v takom prípade obrovské.

• Prehodnotenie rozsahu regulácie a otváranie trhu: Regulovať ceny dodávok v čase, keď existuje 20 konkurenčných dodávateľov, brzdí rozvoj trhu. Spotrebitelia nemôžu profitovať z inovatívnych produktov a súboj konkurentov sa mení len na súboj o centové rozdiely v koncových cenách. Účel regulácií by mal byť pravidelne prehodnocovaný, s jasne definovanými cieľmi a alternatívnymi cestami, ako tieto ciele dosiahnuť.

• Aktívna spolupráca s Ministerstvom hospodárstva a vládou na odstraňovaní „elektrickej dane“: Dnes sú do ceny elektriny prenesené viaceré faktory environmentálnej politiky (podpora obnoviteľných zdrojov) a sociálnej politiky (podpora uhlia). Predražujú koncové ceny elektriny a znižujú konkurencieschopnosť slovenských firiem. Mali by byť presunuté do štátneho rozpočtu, kam prirodzene patria. Viac v publikácii INESS Elektrická daň.

• Nezávislosť od politických cieľov: Zmyslom činnosti regulačného úradu nemá byť napĺňať billboardy vlády. Cieľom regulátora nesmie byť minimalizácia koncových cien, ale plynule fungujúci trh, do ktorého prichádzajú investori, nízka miera neistoty (vrátane tej právnej), existencia priestoru na inovácie, a podnikateľské objavovanie.