Prečo štát nepovie mladým, aký dostanú dôchodok a kde si majú sporiť (Sme)

 Radovan Ďurana sa 1.2.2017 vyjadril pre Denník N k nečinnosti štátu vo vzťahu k problému, ktorý Slovensko čaká v budúcnosti v oblasti dôchodkov

 BRATISLAVA. Ani počas nasledujúcich rokov sa zrejme mladí ľudia nedozvedia, aký dôchodok dostanú zo svojich odvedených peňazí.

Na takéto informovanie nie je Sociálna poisťovňa pripravená, chýbajú peniaze a otázne je aj to, či by ľuďom tieto čísla niečo povedali.

V diskusii Trendu o dôchodkovom systéme to naznačil štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna (Most-Híd).
Odborníci takýto postoj nechápu. Tvrdia, že štát by sa mal konečne postaviť a povedať ľuďom, že nás v budúcnosti čaká veľký problém s dôchodkami, a odporučiť im, kde si majú sporiť. Ani to sa však štát urobiť nechystá.
Kto pôjde do dôchodku o dva mesiace neskôr a kto dostane výnimku Možno raz...
Švejna sa podľa vlastných slov rozhodne nebráni tomu, aby sa ľudia dozvedeli, aký dôchodok raz dostanú. Ako im to vypočítať a povedať, však zatiaľ nevie.

„Beriem to do úvahy a môžem sa riaditeľa Sociálnej poisťovne opýtať, ako vieme zvýšiť informovanosť ľudí. Ale to je asi tak všetko, čo k tomu môžem povedať,“ uviedol Švejna.
Zároveň vyzval prítomných odborníkov či ľudí, ktorí pre štát analyzujú financie, aby navrhli, ako by sa to dalo urobiť.
„Je zvláštne, že sa ľudia nemajú odkiaľ dozvedieť, v akom stave je náš dôchodkový systém. Štát okolo toho chodí ako okolo horúcej kaše. Slovensko potrebuje, aby sa minister práce postavil a povedal, že nás čaká fakt veľký problém s dôchodkami,“ zareagoval analytik INESS Radovan Ďurana.

Narážal na to, že už po roku 2030 začne podľa Infostatu rapídne klesať počet obyvateľov Slovenska z približne 5,5 milióna na päť miliónov a ubudne najmä pracujúcich ľudí v produktívnom veku.
Na jedného dôchodcu bude pracovať len niečo vyše jedného človeka a výdavky na dôchodcov stúpnu. Na rovinu to však nikto povedať nechce a štát sa podľa Ďuranu stále tvári, že s dôchodkami nijaký problém nebude.

Druhý pilier využívať nevieme
Povedať ľuďom, aký štátny dôchodok asi dostanú, je dôležité najmä preto, aby viac začali uvažovať o sporení. V súčasnosti síce na Slovensku funguje trojpilierový dôchodkový systém, no povedomie o ňom je nízke a ľudia nevedia, ako si majú sporiť.

Druhý pilier
Spravuje spolu 6,94 miliardy eur.

Až 82,74 percenta ľudí si sporí v dlhopisových fondoch, 10,89 v akciových, 5,44 v indexových a ani nie percento v zmiešaných.

Dlhopisové fondy vlani zarobili 1,77 percenta, indexové 9,34 percenta.
Najviac sporiteľov, vyše 540-tisíc, je vo veku od 36 do 45 rokov.
Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

Napríklad v druhom pilieri si takmer 83 percent ľudí sporí v dlhopisových garantovaných fondoch, ktoré podľa analytikov z dlhodobého hľadiska neprinášajú až také zhodnotenie ako rizikovejšie akciové či indexové fondy.
Napríklad vlani zarobili v priemere 1,77 percenta, kým indexové fondy až 9,34 percenta.
Štát sa však bráni povedať ľuďom, kde presne si majú odkladať peniaze a aké fondy využiť. Podľa Švejnu to nie je úloha štátu, ale skôr nezávislých analytikov či médií, aby ľuďom poradili.

„Nikto nevie stopercentne povedať, ktorý fond v druhom pilieri prinesie človeku najviac peňazí. Môžeme ľuďom vravieť iba to, že ak majú blízko dôchodkového veku, tak ich dôchodok z druhého piliera veľký nebude. Mladým zase môžeme povedať, že čím dlhšie budú v akciových fondoch, tým sa im to viac oplatí. Ale konkrétne odporúčania si zo svojej pozície nedovolím dať,“ uviedol Švejna.

Zároveň podotkol, že on sám má 51 rokov a v súčasnosti je v indexovom fonde.

V tomto však so štátnym tajomníkom nesúhlasia ani ľudia, ktorí dozerajú na verejné financie.
Napríklad Lucia Šrámková, ktorá je zastupujúcou riaditeľkou Inštitútu finančnej politiky, si myslí, že „vlajku má dnes štát“ a on by mal ľuďom vysvetľovať, kde a ako si sporiť.

„Malo by sa viac hovoriť o tom, že istú časť života by si ľudia mali sporiť aj v akciových fondoch. Malo by sa viac hovoriť o volatilite (kolísaní, pozn. red.) týchto fondov, ktorá je prirodzená. Vecí, ktoré by mal štát komunikovať a niesť to bremeno, je niekoľko,“ uviedla Šrámková.

Podľa nej by mal mať samotný štát záujem, aby ľudia rozumeli svojim financiám a aby sa dokázali rozhodnúť pre najlepšie sporenie. V budúcnosti aj vďaka tomu odľahčia štát, keď na dôchodky ostane menej peňazí.

So Švejnom nesúhlasí ani Viktor Novysedlák, ktorý pracuje v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa neho je od štátu veľmi alibistické, ak hádže zodpovednosť za to, ako si ľudia sporia na dôchodok, na niekoho iného.
„Ak si myslíme, že negarantované fondy prinesú ľuďom vyššie výnosy, tak ich dajme do negarantovaných fondov. Dávať ľuďom možnosť rozhodnutia, keď niektorí ani nevedia, čo je dlhopis alebo akcia, je nezmysel,“ povedal Novysedlák.

Jana Trebulová
Sme, 1.2.2017