Na Váhu má byť nová priehrada (SME)

Radovan Ďurana z INESS sa v SME dňa
8.8.2008 pýta, prečo má dielo realizovať štátna firma. Štát by mal podľa neho zorganizovať
medzinárodnú súťaž. Ak by totiž výnosy neboli dostatočne atraktívne pre
súkromného investora, výstavba diela nie je rentabilná. Ak by sa nenašiel súkromný investor, projekt nie je ekonomicky návratný, a v prípade použitia verejných zdrojov pôjde o plytvanie.

Na Váhu má byť nová priehrada (SME)

Štátna firma chce postaviť na Váhu vodnú elektráreň. S
financovaním to nebude mať ľahké: investícia by sa pri dnešných cenách
elektriny splácala minimálne 40 rokov.

BRATISLAVA. Osvedčenie, že výstavba vodnej elektrárne medzi
Sereďou a Hlohovcom je v súlade s energetickou stratégiou štátu, dostal od
ministerstva hospodárstva štátny podnik Vodohospodárska výstavba už minulý rok.

Odvtedy sa posnažil – ministerstvo životného prostredia už
posudzuje ekologické vplyvy projektu. Firmu však čaká ešte množstvo krokov,
napríklad získať územné rozhodnutie či stavebné povolenie, aby naozaj mohla
začať stavať. Bola by rada, keby už o dva roky.

Treba získať pozemky

„Predpokladaná dĺžka výstavby je 62 mesiacov,“ povedal
generálny riaditeľ podniku Roman Straka. Vodné dielo má podľa neho predstavovať
komplexné využitie Váhu medzi dielami Kráľová (pri Seredi) a Madunice (okres
Hlohovec). Znamená to „jeho splavnenie, energetické využitie, ochranu územia
pred povodňami a zlepšenie režimu podzemných vôd údolnej nivy Váhu“.

Pre dielo treba majetkovoprávne vyrovnať nehnuteľnosti v 15
katastrálnych územiach Trnavského kraja. „V prípade, že niektorí z vlastníkov
nebudú ochotní svoje nehnuteľnosti predať či prenajať dobrovoľne, budeme nútení
pristúpiť aj k vyvlastneniu, respektíve k obmedzeniu vlastníckych práv,“ opisuje
Straka možný scenár.

Hodnotu pozemkov, ktoré firma potrebuje získať, odhaduje na
3 miliardy korún (zhruba 96 miliónov eur). Tie treba pridať k celkovej
investícii 11 miliárd korún (365 miliónov eur). Tieto peniaze sa však nemusia
vracať rýchlo.

Štyridsaťročné
splácanie

„Plánovaných 182 GWh
vyrobenej elektriny ročne predstavuje pri jej veľkoobchodnej cene ročné výnosy
asi 330 miliónov korún (necelých 10 miliónov eur),“ povedal Radovan Ďurana z
inštitútu INESS. Samotné náklady na výstavbu sa podľa neho v ideálnom prípade
vrátia najskôr po 42 rokoch.

Kto a z čoho to zaplatí, zatiaľ nie je celkom jasné. Určitú
predstavu má ministerstvo životného prostredia. „Uvažuje sa s použitím peňazí
štátneho rozpočtu, fondov európskej únie, prípadne úveru a vlastných zdrojov
organizácie, ktorá bude realizáciu výstavby diela zabezpečovať,“ povedala Dana
Gregorová z tlačového odboru rezortu.

Zdá sa, že najlepšou alternatívou pre Slovensko by boli
peniaze z únie. Nie je to nová myšlienka. Účelom vodného diela je totiž aj
pomoc pri splavnení Váhu od Žiliny až po Komárno. O vážskej vodnej ceste sa
hovorí už roky. Doteraz však chýbali peniaze. „Aj v súvislosti so závermi
Zelenej knihy. Európska komisia chce intezívnejšie podporovať alternatívne
druhy dopravy k cestnej,“ hovorí o projekte Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného
ústavu dopravného v Žiline.

Môžu si aj požičať

Štátna firma tvrdí, že o financovaní je ešte priskoro
hovoriť, má však pripravené viaceré alternatívy. „Predbežne sa uvažuje s
kombináciou komerčných a vlastných zdrojov,“ povedal Straka.

Ak by si Vodohospodárska výstavba peniaze požičala bez toho,
aby sa za ne zaručil štát, nemalo by to podľa ministerstva financií ovplyvniť
štátny rozpočet.

Ďurana si myslí, že
ak by štát negarantoval úver a štátna firma by sa dostala do problémov, zrejme
by sa ju vláda pokúsila udržať iným spôsobom. „Napríklad novou zákazkou,
platbou vopred, skrytou dotáciou a podobne.“

Analytik sa
pozastavuje aj nad tým, prečo má dielo realizovať štátna firma. „Štát by mal
zorganizovať medzinárodnú súťaž.“ Ak by totiž výnosy neboli dostatočne
atraktívne pre súkromného investora, výstavba diela nie je rentabilná. „Ak by
sa nenašiel súkromný investor, ani štát tam nemá čo stavať,“ uzavrel Ďurana.

SME,
8. 8. 2008 | Daniela Krajanová

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards