Fico chce vyvlastniť energetikov (SME)

V súvislosti
so snahou určiť cenu podnikov, ktoré premiér navrhuje vyvlastniť, povedal
Radovan Ďurana dňa 18.8.2008 pre SME, že vzhľadom na rastúci dopyt po
dražejúcej elektrine by cena elektrární prevýšila privatizačnú cenu podniku.

Fico chce vyvlastniť energetikov (SME)

Predseda vlády
Robert Fico pritvrdil vo svojich vyhláseniach k energetickým monopolom. Ak pri
cenových návrhoch nebudú zohľadňovať kúpyschopnosť obyvateľstva, vláda bude
vyvlastňovať.

BRATISLAVA. Premiér
Robert Fico včera pripomenul „všetkým cudzím vlastníkom“ energetických
monopolov, že existuje článok 20 Ústavy, ktorý hovorí, že vo verejnom záujme sa
dá vec vyvlastniť. Tvrdí, že ak budú zahraniční vlastníci pokračovať v
politike, ktorá je proti záujmom štátu, „teda proti verejnému záujmu, my sa
nebudeme ostýchať a použijeme aj takéto krajné prostriedky do budúcnosti“.

Premiérove
vyhlásenia prichádzajú po tom, čo sa Slovenské elektrárne a SPP ohradili proti
Ficovmu plánu lacných energií pre domácnosti. Ministerstvo hospodárstva nariadilo
vo „všeobecnom hospodárskom záujme“ Slovenským elektrárňam vyčleniť pre
domácnosti a malých podnikateľov lacnejšiu elektrinu. V rozhodnutí to
formulovalo tak, že elektrárne majú povinnosť dodať elektrinu v množstve
najmenej 6 terawatthodín za cenu, ktorú určí Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví. V prípade plynárov sa ministerstvo snaží diktovať ceny nielen pre
maloodberateľov, ale aj pre teplárne, ktoré kúria plynom.

Slovenské elektrárne
verdiktu vyčítajú rozpor s Ústavou, energetickými predpismi či európskym
dohovorom o ľudských právach. Výhrady SPP k politike vlády sú podobné, plošne
nízke ceny sa podniku nezdajú dobrým riešením. „Myslíme si, že presne zameraná
pomoc ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú, by bola vhodnejšia,“ hovorí stanovisko
plynárov.

Hovorca elektrární
Juraj Kopřiva včera upozornil, že Ústava, na ktorú sa odvoláva premiér, má aj
druhú stranu. Zaručuje aj nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. „Ak dôjde k
obmedzeniu vlastníckych práv, ten, kto ich obmedzuje, je povinný kompenzovať
vzniknutú stratu, teda rozdiel medzi trhovou a regulovanou cenou,“ povedal
Kopřiva.

Stanovisko SPP sa
nám včera nepodarilo získať.

Vyvlastnenie nie je zadarmo

Odhadnúť cenu monopolov je podľa analytika
inštitútu INESS Radovana Ďuranu v súčasnosti zložité, keďže v posledných rokoch
dochádzalo k podstatným reštrukturalizačným zmenám v bilancii aj vo výsledovke
spoločností.

Štát predal 66
percent akcií Slovenských elektrární talianskemu Enelu za 839 miliónov eur, čo
bolo podľa vtedajšieho kurzu 31,3 miliardy korún. Za 49 percent akcií štát
zinkasoval 2,7 miliardy dolárov, čo zodpovedalo 121 miliardám korún.

„Je však zrejmé, že vzhľadom na rastúci dopyt
po dražejúcej elektrine by cena elektrární prevýšila privatizačnú cenu
podniku,“ povedal Ďurana.

S prázdnymi rukami
neodchádzajú ani investori vo Venezuele. Tamojší prezident Hugo Chávez v
januári vyhlásil, že národ by mal znovu získať vlastníctvo v strategických
sektoroch. Venezuela znárodnila ropný priemysel a zahraničným firmám ponúkla
menšinový podiel v ťažobnom priemysle. Talianska spoločnosť Eni sa najprv s
venezuelským štátom dohodla, že jej v priebehu nasledujúcich siedmich rokov
zaplatí 700 miliónov dolárov. Eni potom získala 40-percentný podiel v novej
spoločnosti so štátnou ropnou spoločnosťou Petróleos de Venezuela.

Koalícia nejednotná

Poslanec za HZDS
Jozef Halecký premiérovi pripomenul, že „žijeme v inej dobe a spôsob
vyvlastnenia nie je priechodný vzhľadom na to, že sme v Európskej únii a trhovo
orientovaná ekonomika“. Halecký si myslí, že Ficove vyjadrenia majú „iný aspekt
ako ekonomický“.

Poslanec za SNS
Štefan Zelník s premiérom naopak súhlasí. Predaj SPP a Slovenských elektrární
považuje za chybu predchádzajúcej vlády. „Nie je možné, aby sme sa stali
rukojemníkmi firiem, ktoré sa dostali k strategickým podnikom,“ hovorí Zelník.

Podľa poslanca za
SDKÚ Stanislava Janiša premiér svojimi vyhláseniami najviac ohrozuje sociálne
najzraniteľnejšie skupiny občanov.

Takéto vyhlásenia
totiž podľa neho vyvolávajú oprávnenú obavu z investovania na Slovensku,
spôsobujú presun výrob mimo Slovenska a tým menej pracovných príležitostí u nás
a zastavenie rastu životnej úrovne našich občanov.

Čo hovorí čl. 20 Ústavy SR

Vyvlastnenie alebo
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom
záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Vyvlastňovalo sa aj v minulosti, no o
paralelách hovoriť ťažko

V duchu hesla, že
továrne majú patriť tým, ktorí v nich pracujú, sa riadilo vyvlastňovanie,
ktoré vo väčšej miere prepuklo po februári 1948. Všetky podniky sa poštátnili
a dostali sa do rúk štátu. „Bol to akoby verejný záujem, ale majetok sa
nedostal do rúk tým, ktorí na ňom pracovali, ale spravoval ho štát,“ povedal
historik Dušan Kováč. Verejný záujem, ako ho definuje naša Ústava, je podľa
neho niečo iné.

Ani zhabanie
majetku židovským občanom, takzvaná arizácia, nebola v duchu verejného
záujmu. „Arizácia nebola motivovaná verejným záujmom, ale rasistickým
princípom: podniky musia byť v árijských rukách,“ hovorí Kováč. Ak sa hľadajú
príklady vyvlastňovania vo verejnom záujme, netreba hľadieť do ďalekej
minulosti. Verejný záujem sa použil napríklad pri vyvlastňovaní pozemkov pri
výstavbe diaľnic. „V dejinách to prebiehalo všetko inak. Toto nemá seriózny
precedens,“ povedal Kováč.

SME,
18. 8. 2008 | Marianna Onuferová a sita

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards