2536 (Hospodárske noviny)
Kto by v týchto časoch myslel na druhý pilier,poviete si. V hlavách ľuďom prebiehajú hrozivé scenáre o dôsledkoch
vyčerpania plynu, ktoré môžu nastať možno za desať dní, možno za dva týždne,
v závislosti od použitej kalkulačky. Na dlhodobé vízie, ako je výška
dôchodku z druhého piliera, teraz niet pomyslenia.
Ale predsa sa pri ňom zastavme. Krach amerických
investičných bánk, prasknutie nafúknutej bubliny amerického trhu s bývaním
a s ním spojenými finančnými nástrojmi sa negatívne podpísali pod
americké, ale aj európske burzy. Poklesy sa nevyhli ani správcom úspor
slovenských investorov (nepresne sporiteľov). Premiér Fico ešte nedávno
burcoval na poplach: „Druhý pilier považujeme za najohrozenejší pokiaľ ide
o dosahy finančnej krízy“. Dokonca si pomáhal aj nepresnými informáciami,
keď hovoril o kolapse islandských dôchodkových fondov a tento scenár
považoval za realistický aj pre Slovensko.
Novela zákona o dôchodkovom sporení na seba nedala dlho čakať. Druhý
pilier sa v roku 2008 už druhýkrát otvoril. Spolu s balíkom zmien
zákona o sociálnom poistení sa však dali čakať aj zásadnejšie zásahy do
druhého piliera, ak vezmeme do úvahy komunikačnú stratégiu premiéra
a ministerky Tomanovej. Ďalšie predĺženie minimálnej doby sporenia,
znižovanie poplatkov pre DSS či zavedenie povinného garantovaného výnosu sú len
príkladmi opatrení, ktoré by človek mohol očakávať od vlády, ktorá voči druhému
pilieru neprechováva práve najhlbšie sympatie. Prihliadajúc na súčasnú
popularitu premiéra by sa tak dal očakávať aj masívny exodus zdesených
sporiteľov, ktorí so znepokojením sledujú správy o poklese burzových
indexov. Nestalo sa tak. Druhý pilier je po druhýkrát otvorený (už od 15.
novembra), no vystúpilo z neho iba 2 536 investorov. Obavy súčasnej vlády
z nestability a rizikovosti druhého piliera teda nezdieľa 1,4 milióna
investorov, ktorí v ňom ostali aj po prvom polroka trvajúcom otvorení dverí.
Také nízke číslo musí mať svoje vysvetlenie. Viacerí
analytici upozorňujú na skutočnosť, že povedomie obyvateľstva o reálnom investičnom
základe II. piliera je veľmi nízke. Že väčšina účastníkov kapitálového
investovania (nesprávne sporenia) si presne neuvedomuje vzťah medzi poklesom
burzových indexov a budúcim dôchodkom. V tomto prípade je to však
nedostatočné vysvetlenie. Ak by sme predpokladali, že len 1 % investorov
(nepresne sporiteľov) si dokáže spočítať dva a dva, bolo by ich
14 000, 6-krát viac ako počet doteraz vystúpivších investorov. Práve
vzhľadom na tento nízky počet treba zvažovať iné vysvetlenia. Vzdelaní
investori mohli zvoliť vyčkávaciu taktiku, a čakajú, či sa do polroka trhy
spamätajú. Alebo sú si vedomí, že po poklese prichádza rast a takisto prvý
pilier ako alternatíva nemusí byť pre možné riziká príťažlivejšia. Dôležitejšie
je však poznať, ako k účasti v druhom pilieri pristupuje masa
voličov, ktorá niektorým aspektom finančných trhov nerozumie do dôsledkov.
Dôležité je to preto, že táto skupina má vláde priniesť podľa odhadov Sociálnej
poisťovne 7 mld. Sk, čo zase vláde umožňuje kalkulovať s vyšším deficitom
štátneho rozpočtu. Kde sa nájde potrebných 150-tis. ľudí?
Na stránkach ministerstva práce je podozrivé ticho. O možnosti
a dôvodoch vystúpiť z druhého piliera je tam potenciálny záujemca
informovaný len dvomi vetami. Sociálna poisťovňa síce vystúpeniu venuje viac
priestoru, ale zase pripája k informáciám len texty horliace proti druhému
pilieru bez potreby uviesť opačný názor.
Ktohovie, či je vláda a ministerka súčasným
stavom zaskočená. Alebo sa spoliehajú na hypotézu, že ak vďaka intenzívnej
marketingovej kampani vstúpilo do II. piliera dvakrát toľko investorov, ako sa
očakávalo, tak sa rovnako vďaka vhodnej kampani vláde podarí z druhého
piliera vytiahnuť požadovaný počet investorov. Nasledujúce mesiace ukážu, koľko
zaplatia daňoví poplatníci za informačnú kampaň, a aká silná je väzba
investorov k vlastným peniazom, možnosť dedenia a ich viera
v oživenie ekonomiky v porovnaní s neistým štátnym prísľubom
výplaty dôchodku v budúcnosti.
Radovan Ďurana
INESS