Štátny dohľad v praxi (Aktuálne.sk)

Podvod obrovského rozsahu akým je Madoffova 50 miliardová Ponziho schéma ilustruje, ako neefektívne fungujú štátne regulačné inštitúcie. Madoff priniesol ďalší empirický príklad správnych predpovedí Teórie verejnej voľby.

Motivácie úradníkov sa často diametrálne líšia od motivácií investorov,
ktorých záujmy by mali úradníci v inštitúcii zameranej na dohľad nad
kapitálovým trhom chrániť. Namiesto snahy aktívne odhaľovať podvody je
primárnym cieľom zotrvanie v úradníckej pozícií. Udržanie stoličky je
však skôr ako od počtu včasne odhalených prípadov závislé od známostí a
politických konexií. Tomu potom zodpovedá aj intenzita a zameranie
pracovného nasadenia.

Ak by sa Madoff neudal sám, SEC (U.S.
Securities and Exchange Commission - Americká štátna agentúra pre
dohľad nad kapitálovými trhmi) by ešte dnes pravdepodobne žila v
presvedčení, že Madoff je so svojou neuveriteľnou šnúrou reportovaných
úspešných obchodov len megašikovným investorom a ojedinelým dieťaťom
šťasteny. Na odhalenie tohto šlabikárového podvodu štátnym úradníkom
totiž nestačil ani 20 stránkový detailný návod od jedného pozorného účtovníka. Ešte v novembri roku 2005 podal Harry Markopolos na SEC sťažnosť so zoznamom 29 znamení, ktoré nasvedčovali, že Madoffov fond je pravdepodobne najväčšia Ponziho schéma
na svete (ohľadom titulu „naj“ sa Markopolosova správa mierne mýli,
keďže existujú ešte väčšie Ponziho schémy - priebežné dôchodkové
systémy).

SEC celú vec “vyšetril“ a “nenašiel žiadny dôkaz nasvedčujúci podvodu”. Meaghan
Cheung , ktorá za SEC v roku 2006 vyšetrovanie v tejto veci viedla, je
zo snahy nájsť medzi úradníkmi osoby zodpovedné za túto blamáž
rozhorčená. „Prečo ste si vybrali zamestnanca stredného manažmentu
a robíte ho zodpovedným za zlyhanie celej americkej ekonomiky?“ pýtala
sa cez plač nahnevaná Cheung. Ona predsa nemôže za to, že pri
vyšetrovaní Madoffa od neho dostala sfalšované účtovné knihy. Spôsob,
akým sa Cheung obhajuje, ilustruje systém práce úradu a jeho agilnosť a
proaktivitu v odhaľovaní podvodov. Čiže ak podvodník nebude taký čestný
alebo hlúpy, že vyšetrovateľom poskytne pravé doklady, SEC ho nikdy
neodhalí?

SEC a iné inštitúcie štátneho dohľadu paradoxne
prispievajú k ešte vyššiemu riziku pre investorov, ako by tomu bolo v
prípade, že by štátny dohľad úplne absentoval. Vytvárajú totiž ilúziu,
že na kapitálových trhoch existuje niekto, kto sa aktívne stará o
odhaľovanie podvodov. Výsledkom je prehnaná dôvera investorov a
neochota obetovať vlastný čas a peniaze do samostatného kritického
zhodnotenia dôveryhodnosti protistrany. Zoznam bánk a iných
renomovaných finančných inštitúcií, ktorých „kúzelník“ Madoff pripravil
o peniaze, túto naivitu pekne ilustrujú. Navyše nebyť SECu, ktorý celú
vec „vyšetril“, Markopolosva správa by pravdepodobne tri roky nechytala
prach v úrade, ale našla by si cestu k osobám, ktoré by informácie v
nej obsiahnuté využili lepšie.

Juraj Karpiš

Aktuálne.sk, 20.1. 2009