Následky plynovej krízy zrejme Počiatek prestrelil (Aktuálne.sk)

Ako povedal pre Aktuálne.sk dňa 22.1. 2009 Juraj
Karpiš z INESS, odhad dopadu výpadku dodávok plynu na rast HDP, ktorý
predstavil minister Počiatek, je príliš pesimistický.

Bratislava - Plynová kríza nebude mať podľa prognostika
Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavla Kárásza ani zďaleka taký dopad na
tohtoročný ekonomický rast Slovenska ako predpokladá minister financií Ján
Počiatek.

Minister v utorok Bruseli na zasadnutí Rady Európskej únie
(EÚ) pre ekonomické a menové otázky (ECOFIN) uviedol, že plynová kríza
predstavovať na základe prvých odhadov spomalenie tohtoročného rastu slovenskej
ekonomiky o 1 až 1,5 percenta.

Analytici: Minister
je pesimista

Denný výpadok prerátaný v bežných cenách by však podľa
odhadov SAV mal predstavovať približne 70 až 100 miliónov eur.

"Keď sa to preráta na stále ceny a predpokladá sa
súčasne platná prognóza ministerstva financií, podľa ktorej by mala slovenská
ekonomika zaznamenať 4,6-percentý rast, tak výpadok by predstavoval niekoľko
desatín percenta. Za takýchto okolností by plynová kríza neznížila odhadovaný
rast pod štyri percentá," vysvetlil Kárász pre Aktuálne.sk.

Podľa ekonomického prognostika sa minister buď zle vyjadril,
alebo mu bolo zle rozumieť. "Minister mohol mať na mysli kombináciu
vplyvov finančnej a energetickej krízy," zauvažoval Kárász. Ministrov
hovorca Miroslav Šmál však pre Aktuálne.sk potvrdil, že ministrove odhady sa
vzťahovali len na plynovú krízu.

V podobnom duchu ako
Kárász sa vyjadril aj Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a spoločenských
analýz (INESS). "Mne osobne príde ministrov odhad ako príliš
pesimistický," povedal pre Aktuálne.sk. Karpiš si ale v súčasnej situácii
rozsah dopadu energetickej krízy odhadnúť netrúfol.

Chmúrne prognózy

Najnovšie prognózy Európskej komisie sú podľa slovenského
ministra veľmi chmúrne, pričom sa predpokladá, že hospodárska kríza bude
pretrvávať oveľa dlhšie, než sa očakávalo, čím sa prehlbujú dopady na reálne
ekonomiky, zvyšuje sa nezamestnanosť a vedie to k hlbokej recesii.

"Všetko závisí od toho, do akej hlbokej recesie sa prepadne
zvyšok našich obchodných partnerov. Sme enormne závislí od exportu, plus
navyše, hlavný sektor, ktorý ťahal rast Slovenska v minulosti, bol automobilový
priemysel, ktorý je dnes v hlbokej recesii celosvetovo. Tie čísla sú alarmujúce
a dnes sa prejavuje ten obrovský hendikep Slovenska, že je závislé na jednom
veľkom sektore, ktorý patrí medzi najviac postihnuté," objasnil minister.

Šmál pre Aktuálne.sk odmietol, že by minister naznačoval s
ohlásenou revíziou rastu HDP aj možnosť vyššieho deficitu rozpočtu. "Keď
si zoberiete jednotlivé krajiny Európskej únie, tak väčšina tých krajín pôjde
do veľkých deficitov, ale toto sa nás momentálne netýka," povedal hovorca
.

Pripomenul, že treba počkať na najnovšie prognózy, ktoré by
mali byť známe po 2. februári. Vtedy by sa mal zísť výbor pre makroekonomické
prognózy.

Švejna: Vláda si
lámať hlavu nebude

Vláda má v prípade znížených odhadov rastu HDP dve hlavné
možnosti: buď sa vydá cestou úspor alebo vyššieho deficitu. "Nemyslím si,
že si bude vláda príliš lámať hlavu, ktorou cestou pôjde. Tejto vláde sa
splnilo to, čo chcela - má euro," poznamenal ekonóm Ivan Švejna.

Navyše, ako už naznačil aj Šmál, bude absentovať aj určitá
forma vonkajšieho tlaku na znižovanie deficitu.

"K narastaniu deficitov dochádza v celej Európe. Ťažko
nás pre to bude niekto kritizovať," konštatoval Švejna, pričom nevylúčil,
že by si minister financií podobnými vyhláseniami dláždil cestu k možnosti
vyššieho deficitu.

Podľa neho bol aj odhadovaný 4,6 rast HDP veľmi optimistický
variant. "Ak však vláda zaznamená výpadky v príjmoch, musí šetriť,"
konštatoval pre Aktuálne.sk a dodal, že pokiaľ by vláda nešla touto cestou,
deficit bude podstatne vyšší.

Problém je aj v tom, že výpadok príjmov nastane okamžite,
pričom k šetreniu tak rýchlo nemôže dôjsť. "Šetriť sa nedá začať zo dňa na
deň, práve preto treba začať čím skôr," dodal.

Aktuálne.sk,
22.1. 2009 | Marek Ročkár, TASR