Ako pomôcť ekonomike z krízy? Názory sa rôznia (Aktuálne.sk)

Radovan Ďurana z INESS komentoval dňa 27.1.
2009 pre Aktuálne.sk vládne návrhy boja s hospodárskym útlmom. Ako
povedal, INESS navrhuje znižovanie daní, odvodov a odstraňovanie regulačných
bariér. Vláda by sa podľa neho mala snažiť aj čo najviac zlepšovať
podnikateľské prostredie.

Bratislava - Stimulácia domáceho dopytu, podpora výstavby
diaľnic, telekomunikačných a energetických projektov, ako aj preferovanie
slovenských podnikateľov.

Toto sú podľa ministra financií Jána Počiatka vhodné
opatrenia, ako pomôcť slovenskej ekonomike v časoch, keď hospodárska kríza
spôsobuje globálne spomaľovanie rastu.

Ekonómovia sa však v názoroch na vládne riešenia nezhodujú.
Okrem hlasov, ktoré čiastočne súhlasia s navrhovanými postupmi, sa ozývajú aj
výzvy na znižovanie daní. Práve to by malo podľa nich poskytnúť ekonomike
dostatočný impulz.

Nakupuje sa menej,
zahraničný dopyt klesá

Problémom Slovenska je podľa Jána Marušinca z Centra pre
ekonomické a sociálne analýzy MESA 10 klesajúci zahraničný dopyt. "V
súčasnej situácii je vhodné stimulovať domáci dopyt. Otázny je však spôsob, akým
to urobiť," povedal pre Aktuálne.sk.

"Nemyslím si, že by sa to malo robiť veľkými
infraštruktúrnymi projektmi alebo výdavkami na IT, pretože takéto zákazky
skončia v rukách veľkých firiem a ich prejavenie sa v peňaženkách občanov je
dosť otázne," dodal Marušinec.

Aj Radovan Ďurana z
Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) varuje pred prílišným
nadšením z infraštruktúrnych projektov. Podľa neho by mali byť posudzované z
hľadiska ekonomického prínosu.

"Na jednej
strane tak stojí diaľničný úsek v Považskej bystrici, opačným extrémom je
širokorozchodná železnica. Každopádne hoci nová diaľnica z Martina do
Ružomberka zamestná priamo a nepriamo viac ako tisíc ľudí, Slováci kvôli nej
nové peugeoty, kie a volkswageny kupovať nezačnú," uviedol Ďurana pre
Aktuálne.sk.

Ďurana dodal, že
podporu výstavby diaľnic vláda avizovala už dávnejšie, preto sa len ťažko dá
považovať za protikrízové opatrenie. IT projekty by podľa neho mali byť
prioritou vlády "za každého počasia" a energetické projekty pomáhajú ekonomike
až v dlhodobom horizonte.

Ďalším prijateľným opatrením je podľa Marušinca zvýšenie
platov vybraných skupín verejných zamestnancov, ako sú napríklad učitelia alebo
zdravotníci. Pomôcť podľa neho môžu aj investičné projekty spojené so
zvyšovaním zamestnanosti, ako sú opravy škôl, výstavba vodovodov, kanalizácií,
miestnych komunikácií a podobne.

"Podotýkam, že tieto opatrenia by mali byť dočasné,
mali by trvať iba pokiaľ sa neoživí hospodársky rast. Po jeho opätovnom
obnovení by vláda mala opäť začať šetriť. Rovnako si myslím, že stimul pre
ekonomiku by nemal byť celý financovaný vyšším deficitom, ale aj vnútornou
reštrukturalizáciou výdavkov," konštatoval Marušinec pre Aktuálne.sk.

Stanek: Podpora
domáceho dopytu jediná cesta

Podpora domáceho dopytu je podľa ekonóma Slovenskej akadémie
vied Petra Staneka jediná možná cesta. "Žiadna iná neexistuje, keďže
dochádza ku globálnemu kolapsu spotreby vo všetkých krajinách, export sa
nevyhnutne zrúti a potom treba hľadať alternatívy," uviedol Stanek pre
Aktuálne.sk.

Tými podľa neho môže byť podpora veľkých infraštruktúrnych,
telekomunikačných a energetických projektov. Perspektívne Stanek vidí aj
objednávky pre slovenské firmy v oblasti úsporných energetických programov a
podobne.

"Ďalšou rovinou je otázka stimulácie spotreby
obyvateľstva tak, aby sa vytvorila spotreba pre malé a stredné lokálne viazané firmy,
ktoré držia 80 percent zamestnanosti," poznamenal Stanek.

Cestu, keď sa najskôr odoberú peniaze firmám a potom sa
čiastočne vracajú do podnikateľského sektora, považuje ekonóm a zakladateľ
politickej strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík za neefektívnu. "Veľa
prostriedkov sa takýmto spôsobom rozkradne. Peniaze majú väčší efekt, keď ich
štát nechá tam, kde sa vytvoria," oponoval.

Sulík ďalej tvrdí, že keď štát začne podporovať firmy, ktoré
sú v problémoch, uprednostňuje v podstate tých najneschopnejších. "Pokiaľ
máte štyri konkurenčné firmy a jedna má problémy, tak to je preto, lebo tam
mali napríklad neschopný manažment. A práve tieto firmy teraz dostanú
podporu," poznamenal pre Aktuálne.sk.

Podporu infraštruktúrnych projektov však Sulík akceptuje.
"Diaľnice by mali byť dokončené. Dokonca počas krízy by sa mohla výstavba
urýchliť, lebo sa časť pracovnej sily uvoľnila, keďže skončil stavebný
boom," povedal pre Aktuálne.sk.

Stanek ďalej uviedol, že objem exportu je príliš veľký a
domáci dopyt ho určite nepokryje. "Potom je ale otázkou to, ako udržať
domácu miestne viazanú zamestnanosť. Tá nesúvisí s úspešným exportom Slovenska.
Práve preto je potrebné realizovať spomínané projekty na domácom trhu a za
domáce peniaze," konštatoval Stanek.

Sulík: Treba znížiť
dane

Sulík stimuláciu domáceho dopytu odmieta. "Treba znížiť
zaťaženie tých, ktorí tvoria hodnoty. To sú firmy a zamestnanci. Ako prvá by
mala byť znížená daň na 16 percent" tvrdí.

Druhým najlepším protikrízovým opatrením by podľa neho bolo
zníženie DPH, alebo odvodov. "Pointa nie je mať siedme najvyššie zaťaženie
na svete a mať druhú najvyššiu daň z nafty v rámci Európy," konštatoval
Sulík.

Aj podľa Ďuranu môžu
mať vládne opatrenia relatívne nízky efekt. "Navyše ak sa budú realizovať
aj neproduktívne projekty, predstavuje to plytvanie zdrojmi, ktoré budú chýbať
v inej časti ekonomiky," upozornil.

INESS preto navrhuje
znižovanie daní, odvodov a odstraňovanie regulačných bariér. Ďurana ďalej
uviedol, že by sa vláda mala snažiť aj čo najviac zlepšovať podnikateľské
prostredie.

Marušinec v plošnom znižovaní daní, ktoré navrhuje opozičná
SDKÚ-DS, nevidí optimálne riešenie. Zlatou strednou cestou by podľa neho mali
byť selektívne škrty v odvodoch, napríklad zavedenie určitej progresivity tým,
že sa zníži odvodová povinnosť nízkopríjmových skupín obyvateľstva, ktoré majú
vyšší sklon k spotrebe.

Zníženie daní je podľa Staneka iba parciálnym opatrením,
pretože nerieši dopytovú stránku. "Dnes je kľúčovou otázkou spotreba
obyvateľstva, ktoré bolo spolu s veľkou časťou malých firiem v posledných
rokoch závislé výlučne na obrovskej úverovej expanzii a zadlžovaní. Pokiaľ toto
nepochopíme, tak všetky reči o znižovaní odvodov sú nezmyselné, pretože sa tým
rieši iba jedna strana rovnice a nie rovnováha," dodal Stanek.

Aktuálne.sk,
27.11. 2009 | Marek Ročkár