Kríza skúša odolnosť deficitu (SME)

Keynesovská snaha podporiť dopyt ďalšími verejnými
výdavkami nie je podľa Juraja Karpiša z INESS vhodným riešením súčasných
ekonomických problémov. Ako povedal pre SME 28.1. 2009, vo vládnom balíčku
opatrení, ktorý bude vláda zajtra hodnotiť, mu chýbajú návrhy na zníženie daní
a odvodov alebo zníženie administratívnych bariér na podnikanie.

Mediálny zápas medzi koalíciou a opozíciou o návrhy na
zmiernenie silnejúcich dosahov svetovej krízy sú v plnom prúde. Opozícia
navrhuje otvoriť zákon o rozpočte, vláda dnes hodnotí protikrízový balík.

BRATISLAVA. Ešte minulý týždeň navrhla sériu opatrení
opozičná SDKÚ. Dominuje v nich zníženie priamej dane z príjmov z 19 na 16
percent, a to aj na úkor zvýšenia rozpočtového deficitu. Premiér Robert Fico to
označil za „sabotáž". Včera opozícia vyzvala vládu na otvorenie zákona o
rozpočte. Ministerstvo financií tvrdí: Zatiaľ nie.

Koncom minulého roka vláda schválila protikrízový balíček,
kde napríklad ráta s lepším čerpaním eurofondov, podporou verejno-súkromných
projektov na diaľnice. Pripravila tiež vyššie štátne záruky na bankové úvery
pre podnikateľov. Dnes má hodnotiť, ako sa balík plní. Koalícia a opozícia
našli zhodu v tom, že opozícia dostane miesto v Rade pre hospodársku krízu. Má
sa ním stáť bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.

„Aj v prípade zníženia odhadu rastu ekonomiky máme dostatok
nástrojov na dodržanie stanoveného deficitu. Napríklad cez úspory vo verejnom
obstarávaní či viazanie rozpočtových výdavkov ," reaguje na opozičnú
iniciatívu hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.

Najprv škrty, potom
deficit

Ministerstvo o chvíľu zverejní nové predpovede pre
ekonomiku. Čaká sa výrazné zníženie prognózy rastu. „V prípade zníženia
prognózy HDP sú pre nás úspory vo verejných výdavkoch na prvom mieste. Zvýšenie
deficitu považujeme až za posledné možné riešenie," tvrdí Šmál.

Kríza by vláde mohla vziať aj 20 miliárd z daní. Postoj
vlády je teda zatiaľ podobný českej. Na rozdiel od vlád v západnej Európe,
ktoré sa chytajú do ekonomík naliať miliardy eur, má český minister financií
Kalousek iný plán - zbytočne nerozhadzovať a udržať deficit pod troma
percentami HDP.

„Dnes to vyzerá tak, že vláda, ktorá dá na krízu viac
peňazí, je akcieschopnejšia. Opak môže byť pravdou. V súčasnosti platíme ročne
na úroky z dlhu 50 miliárd korún a nechcem sa dočkať toho, že o pár rokov to
bude sto miliárd," povedal Kalousek. Peniaze na balíčky totiž žiadna z
vlád v Európe nemá odložené v tajnej „rezervnej zásuvke", musí si ich
požičať.

U nás vlani úroky na štátny dlh pohltili vyše 26 miliárd
korún, tento rok by to malo byť cez 30 miliárd korún (998,5 milióna eur).
Peniaze, ktoré idú na dlh, potom chýbajú v zdravotníctve, školstve či v
sociálnej oblasti.

Ilúzia rastu na
krátky čas

Názory ekonómov, či treba pomôcť ekonomike masívnymi
štátnymi výdavkami, sa rôznia. Keynesovská
snaha podporiť dopyt ďalšími verejnými výdavkami nie je podľa analytika
inštitútu INESS Juraja Karpiša vhodným riešením súčasných ekonomických
problémov. „Vytvorí síce zdanie hospodárskeho rastu cez momentálne zlepšenie
ekonomických ukazovateľov, no zaplatíme za to nižším ekonomickým rastom v
budúcnosti."

Vo vládnom balíčku
opatrení, ktorý bude vláda zajtra hodnotiť, chýbajú Karpišovi návrhy na
zníženie daní a odvodov alebo zníženie administratívnych bariér na podnikanie.

Ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth tvrdí, že si vie predstaviť,
že na riešenie krízy vláda použije viac peňazí z rozpočtu, ako naplánovala.
Mala by to však urobiť čo najskôr a na obmedzený čas. Myslí si, že by malo
význam napríklad zvýšiť výdavky z rozpočtu aj eurofondov na diaľnice alebo
znížiť dane. Za správne považuje aj zvýšenie platov pre učiteľov, lekárov,
sestričky, či materskej. „Aby sa zachovala dočasnosť opatrení, tak by malo ísť
o zvýšenie platov napríklad o sumu, ktorá sa plánuje na najbližšie dva roky, a
to hneď od februára," povedal Tóth.

SME,
28. 1. 2009 | Ľuboš Jančík