Nestrieľať slepými nábojmi (Hospodárske noviny)

Pokles spotreby vo vyspelých krajinách Európskej
únie, inými slovami dopytu, sa musí zákonite pretaviť do zníženej produkcie.
Slovenská ekonomika, exportujúca na úrovni 85% HDP, nemôže reagovať inak, ako
znížením objemu produkcie.

A kde sa vyrába menej, tam je aj menej práce,
a netýka sa to len Slovenska. Len v Spojených štátoch amerických
prišlo za posledné štyri mesiace o prácu 1,9 milióna ľudí
a nezamestnanosť stúpa rapídnym tempom aj v Európe. V krajine nedávneho
európskeho tigra Írsku stúpla nezamestnanosť medziročne o 62 percent,
rovnakým tempom stúpa aj v Španielsku, ktoré nás s 13,4 percentnou
nezamestnanosťou vystriedalo na nelichotivom prvom mieste v EÚ.

Ľudia na Slovensku prichádzajú o prácu tiež a čoraz
častejšie správy z médií o prepúšťaní dávajú tušiť, že tempo sa
stupňuje. Počet evidovaných nezamestnaných, ktorý v polovici minulého roku
dosiahol úroveň 7,4 percenta, sa začal koncom roka zvyšovať
a v decembri sa vyšplhal na 8,4 percenta. Odpoveď na otázku, kedy sa
tento trend zastaví a aké rozmery dosiahne, dnes nevie dať nikto. Situácia
na Slovensku je totiž do výraznej miery podmienená dianím vo svete. Neznamená
to však, že nedokážeme tvrdé údery, ktorá kríza rozdáva, čiastočne eliminovať. Ide
teraz o to, aby sme použili tie správne náboje. Z novembrového
vládneho protikrízového balíčka sa okrem zvýšenia podielu záruk štátu na úvery
podnikateľov nezrealizovalo nič. V januári zareagovala návrhom balíčka aj najsilnejšia
opozičná strana, ktorá navrhuje znížiť rovnú daň na 16 percent či odvodové
a daňové prázdniny pre začínajúcich živnostníkov.

V stredu premiér hovoril o možnej liberalizácii
zákonníka práce na obdobie jedného roka či znížení lehoty na vrátenie
nadmerných odpočtov DPH firmám zo 60 na 30 dní. No a zrejme najsilnejšiu
mediálnu váhu má jeho odhodlanie z verejných zdrojov vyčleniť 330 miliónov
eur na zachovanie pracovných miest, ktoré včera odobrila aj novoformovaná Rada
pre hospodársku krízu. Prvé dva návrhy určite súkromný sektor, ktorý generuje
90 percent HDP na Slovensku, uvíta. Je ale v poriadku zachraňovať
existujúce pracovné miesta?

Pre slovenský pracovný trh je v súčasnosti kľúčová jeho
pružnosť. Štruktúra ekonomík krajín celého sveta nepochybne prejde zmenami.
Niektoré produkty sa budú vyrábať v menšom množstve, po niektorých iných
naopak dopyt vzrastie. Kto dokáže posúdiť, ktoré firmy na trhu prežijú
a ktoré nie? Dotovanie pracovných miest v podnikoch, ktoré nemajú
odbyt, môže krátkodobo vyvolať dojem, že situácia sa stabilizuje,
z dlhodobého hľadiska je to však len odďaľovanie nevyhnutného konca. Slovensko
musí byť prispôsobivé a nepomáhať selektívne vybraným podnikom
a zamestnávateľom, ale vytvoriť také prostredie, ktoré plošne pomôže
všetkým podnikom. Cieľom by nemalo byť zachovanie existujúcich miest, ale
vytvorenie prostredia, v ktorom nové miesta ľahko vznikajú. Preto treba
odstraňovať podnikateľom spopod nôh polená, na ktoré si dlhodobo sťažujú: vysoké
odvodové zaťaženie práce, vysokú minimálnu mzdu a nepružný zákonník práce. Inak
nová práca bude vznikať len ťažko.

Flexibilný trh práce pritom neznamená, že nezamestnaný môže
v priebehu pol roka absolvovať 3 rekvalifikačné kurzy. Ani umelo vytvorené
pracovné miesta v podnikoch, ktoré existujú vďaka štátnym dotáciám.
Pružnosť znamená skôr možnosť vytvárať pracovné pomery na dobu určitú a na
obmedzený počet hodín, bez toho, aby bol podnikateľ nútený odvádzať vysoké
odvody na úrovni minimálnej mzdy a vypĺňať stohy tlačív.

Dopady hospodárskej recesie ponesie celá ekonomika a tým
každý občan vo väčšej či menšej miere. V tomto smere vláda zlyháva
v komunikácii nepríjemnej pravdy. Náboje, ktoré môže efektívne použiť
totiž nepredstavujú rýchlu a účinnú liečbu, ako by si mnohí priali. Nižšie
sadzby daní ani odvodov nás nevrátia na vysoký rast za dva mesiace.
Flexibilnejší trh práce umožní podnikavým zamestnávateľom a nezamestnaným
hľadať cestu z núdze, ale tí, ktorí nebudú ochotní za prácou cestovať, sa
z problémov nedostanú. To, čo nás v najbližšom období čaká totiž
nebude bezstarostnosť a sledovanie prudkého rastu priemernej mzdy, ale
vyhrnutie rukávov a uťahovanie opaskov. Ten, kto sľubuje opak, zrejme ešte
stále nepochopil o čo tu ide.

Richard Ďurana

INESS

Hospodárske noviny, 30.1. 2009