Treba zasahovať do činnosti bánk?

Spočiatku sa zdalo, že po zdravotných poisťovniach,
energetických monopoloch a dôchodkových správcovských spoločnostiach si
premiér Róbert Fico vezme „na mušku“ aj komerčné banky. Po obvinení
z nedostatočného poskytovania úverov sa im vyhrážal zdanením úrokového
diferenciálu a reguláciou poplatkov, a hoci nakoniec k  žiadnemu takémuto protitrhovému zásahu
nedošlo, konečná dohoda prináša viac škody ako úžitku. Treba zasahovať do činnosti bánk?

Výsledkom rokovaní so zástupcami bánk
je totiž zvýšenie garancie štátu prostredníctvom Slovenskej záručnej
a rozvojovej banky za úvery malým a stredným podnikom do výšky       55 %, pričom maximálna suma úveru je
stanovená na 340 000 €. Aj keď ide o relatívne nízky obnos finančných
prostriedkov a nenastala ani výrazná zmena predchádzajúceho stavu, keďže
sa garancia zvýšila len o 5%, je nutné si položiť otázku, či je vôbec toto
opatrenie potrebné, žiaduce a správne a či podnikom naozaj pomôže?

Banky skutočne momentálne disponujú
nadbytkom likvidity a napriek tomu objem poskytnutých úverov klesol, no čím
je to spôsobené? Určite nikto nepochybuje o tom, že chcú dosahovať zisk a
hlavným zdrojom bankovým príjmov sú práve prijaté úroky, jedinou príčinou ich
zdržanlivosti pri poskytovaní úverov tak ostáva zvýšené riziko, čo je v období
finančnej krízy úplne pochopiteľné. Banky majú vo svojich radoch dostatok
kvalifikovaných analytikov a je prinajmenšom otázne, či štát disponuje
kvalitnejšími odborníkmi, zvýšenie garancie tak nie je ničím iným iba prevzatím
rizika z nesplácania na plecia štátu. Všetci obyvatelia Slovenska tak budú
ručiť za úvery, ktoré vôbec nemali byť poskytnuté, podobne ako tomu bolo
v minulosti pri investičných zárukách poskytnutých druhou Mečiarovou
vládou.

Navyše takéto tlačenie peňazí do
ekonomiky hospodárstvu nepomôže, len spomalí celý ozdravný proces.
K finančným prostriedkom sa dostanú aj podniky, ktorým by sa to
v normálnom trhovom prostredí nepodarilo, čo bude viesť k neefektívnej
alokácii zdrojov, jednoducho povedané k tvorbe produktov, po ktorých
neexistuje skutočný dopyt, ako sa už stalo v prípade niektorých
developerských projektov. Katastrofálne dôsledky politiky  „lacných peňazí“ možno aktuálne vidieť
v USA.

Odhliadnuc od ekonomickej nesprávnosti
opatrenia stojí za zamyslenie, ako chce vláda podobnými rozhodnutiami reálne
pomôcť hospodárstvu. 5% z 340 000 € predstavuje      17 000 €, takže o takúto sumu
sa zvýši garancia štátu za úvery bánk malým a stredným podnikom. Pokles objemu
novoposkytnutých úverov, ktorý bol v novembri v medzimesačnom
porovnaní trojpercentný a v decembri pokračovalo zníženie
o ďalších 1,5%, sa tým zastaviť určite nepodarí. Vláda by si mala konečne
uvedomiť, že dopad finančnej krízy na Slovensko bude väčší, ako spočiatku
predpokladala a vo vzťahu k tejto skutočnosti prijať aj adekvátne
riešenia.

Ak chce štát naozaj finančne pomôcť
podnikom, mal by skrátiť lehotu vrátenia DPH na 30 dní, ako sám pôvodne
navrhoval v balíku 27 opatrení proti svetovej finančnej kríze, no neskôr
tento krok po zvláštnych argumentoch ministra financií Počiatka odmietol.
Ďalšou stimulačnou cestou ostáva naďalej podpora prostredníctvom plošného zníženia
daní alebo odvodov, prípadne zlepšovanie podnikateľského prostredia
odstraňovaním prebytočnej byrokratickej a administratívnej záťaže,
rýchlejšia vymožiteľnosť práva by bola taktiež len vítaná.

Tomáš Skukalík

Autor je spolupracovník INESS

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards