Synchronizovaný rast, synchronizovaný pád

Svet prechádza z čias najväčšieho
synchronizovaného globálneho ekonomického rastu v histórii do obdobia prvého
globálneho hlbokého hospodárskeho prepadu od Veľkej hospodárskej krízy. Spôsob,
akým sme sa k tomu dopracovali, nie je varovným príbehom divokého
fungovania slobodných trhov. Synchronizovaný rast, synchronizovaný pád

Skôr je to pribeh toho, čo sa môže stať, keď si vlády nevšímajú varovné signály trhu a ak centrálni bankári uveria v nekonečnú expanziu. Federálny rezervný systém po silnom prepade burzy Nasdaq v marci 2000 začal prudko znižovať zakladnú úrokovú sadzbu z 6,5% v januári 2001 na 1,75% ku koncu roka až na 1% v roku 2003. (Napriek tomu, že ekonomika USA sa oficiálne začala zotavovať v novembri 2001). Takmer po troch rokoch ekonomického rastu, FED začal so zvyšovaním úrokovej sadzby malými krôčikmi od júna 2004 z 1% na 5,25% v auguste 2006. Keďže úrokové miery počas tohto obdobia nepretržite zaostávali za rastom nominálneho HDP ako aj za zvyšovaním nákladov na bývanie, FED nikdy v skutočnosti neuskutočňoval prísnu (reštriktívnu) monetárnu politiku. Naopak, celková zadĺženosť USA stúpla z ročnej miery rastu 7% v júni 2004 na viac ako 16%-ný rast začiatkom roku 2007. Zadĺženosť teda rástla 5-krát rýchlejšie ako nominálny HDP v rokoch 2001 až 2007.

Totálne nesprávne odhadnutie ceny peňazí, kombinované s veľkým množstvom finančných inovácií a produktov, vyústil do boomu s nehnuteĺnosťami, ktorý umožňoval kupujúcim zaobstarať si vlastné bývanie bez zloženia zálohy a majiteľom nehnuteľností refinancovať ich existujúce hypotéky. Nasledoval prudký nárast spotreby, ktorý ale nebol podložený rovnako intenzívnym rastom priemyselnej produkcie a kapitálových výdavkov. Vzápätí narástol objem zahraničného obchodu USA, deficit bežného účtu platobnej bilancie sa zvýšil z 2% HDP v r. 1998 na 7% HDP v r. 2006, a tak USA vyslali do sveta nadbytočnú likviditu v objeme približne 800 mld. dolárov. Keď americká spotreba začala prudko stúpať na pozadí realitnej bubliny, dynamický vzostup dovozu do USA bol z veľkej miery zabezpečený Čínou a ďalšími krajinami Ázie. Rastúci vývoz z Číny mal za následok vysokú priemyselnú produkciu v tejto krajine, vyššie príjmy a spotrebu, ako aj veľmi veľké kapitálové výdavky, keďže bolo nutné rozšíriť výrobnú kapacitu, aby sa uspokojil dopyt po exportovaných produktoch. Ekonomická expanzia v Číne zapríčinila a zintenzívnila dopyt po rope a ostatných komoditách. Toto rýchlo nahromadené bohatstvo umožnilo producentom komodít na Strednom Východe, v Latinskej Amerike a inde pokračovať v neobmedzenom nákupe luxusných tovarov a kapitálu v Európe a Japonsku.

Dôsledkom tejto expanzie bol v rokoch 2001 až 2007 celosvetový najväčší synchronizovaný ekonomický rast v histórii kapitalizmu. Predošlé konjunktúry – v 19. storočí v koloniálnych ekonomikách, alebo po 2. sv. vojne, kedy 40tim percentám svetovej populácie vládli komunisti zabezpečujúci dokonalú izoláciu od ostatného sveta – neboli ani zďaleka také globálne ako táto posledná. Ďalšou významnou črtou tohoto ekonomického rastu bolo, že takmer všetky ceny aktív prudko vzrástli na celom svete – nehnuteľnosti, akcie, komodity, umelecké predmety, dokonca dlhopisy. Prvé trhliny v buline sa objavili v USA v r. 2006, keď ceny domov už dosiahli neakceptovateľnú mieru a začali klesať. Realitný trh prehnane využívajúci finančnú páku priniesol prvé zlyhania na trhu so subprime  hypotekámi. Bohužiaľ, americký finančný systém, za ktorý je zodpovedný FED, v prehnanej miere závisel na finančnej páke a nutne potreboval nový kapitál. Investori dostali strach a začali pociťovať čoraz väčšie riziko, zatiaľ čo finančné inštitúcie sprísňovali úverové pravidlá. Navyše, keď FED znížil úrokovú sadzbu k nule po septembri 2007, nemalo to žiaden účinok – okrem dočasného vplyvu na ropu, kedy raketovo vzrástla z júlovej hodnoty 75 dolárov za barel na 150 dolárov (ďalšia FEDom vyvolaná bublina) – pretože súkromný sektor sprísnil podmienky poskytovania peňazí.  

Prepadom cien aktív v r. 2008 sa spustila lavína obmedzovania spotreby Američanov, čo spôsobilo zníženie exportu, pokles priemyselnej produkcie a zmenšenie kapitálových výdavkov v Číne. To zapríčinilo následný pád cien komodít a kolaps dopytu po luxusných tovaroch a kapitáli z Európy a Japonska. Cyklus rastu sa tak zmenil na začarovaný kruh prepadov a kolapsov s najväčšou intenzitou od 2. sv. vojny. Nanešťastie, politika riešenia krízy uplatňovaná vládami nielen v USA je úplne chybná. Trh nezlyhal. Chybou boli nepretržité intervencie na voľnom trhu uplatňované FEDom a nečinnosť Ministerstva financií USA, ktoré odkladalo riešenie problémov. Zlé smerovanie politiky začalo finančnou pomocou Mexiku po Tequilovej kríze v r. 1994. To iba predĺžilo ázijskú bublinu 90. rokov, pretože investori nevideli riziko v narastajúcich deficitoch bežného účtu a pokračovali vo financovaní ázijských ekonomík, až kým nepraskla bublina a začala sa ázijská kríza v r. 1997 – 98. Potom nasledovala finančná injekcia do investičného fondu Long-Term Capital Management v r. 1998, ktorá podporila ďalšiu vlnu navyšovnia finančnej páky vo finančnom sektore. Uplatňovaním expanzívnej monetárnej politiky po prasknutí bubliny Nasdaq v r. 2000 sa dospelo k prudkému a neudržateľnému rastu úverov. A čo teraz? Nanešťastie, prezident FEDu Ben Bernake a minister financií Tim Geithner boli, ako predstavitelia FEDu, tvorcami lacných peňazí a teda do veľkej miery zodpovední za úverovú bublinu, ktorá nás dostala do tejto situácie. Čo je horšie, ich manipulovanie trhov sa implementovaním politiky nulových úrokových sadzieb a pomocou bankám iba zintenzívnilo. Najlepšou vládnou odpoveďou na krízu by bolo nerobiť nič, a ponechať trhu voľnú ruku na napravenie chýb, ktoré priniesli nesprávne štátne zásahy. Ďalšie intervencie prostredníctvom neuváženého nalievania peňazí a zvyšovanie deficitov štátneho rozpočtu sú cestou k predĺženiu ťažkých časov a prinesú ďalší hospodársky kolaps – depresiu spojenú s vysokou infláciou s hrozivými sociálnymi následkami.

Marc Faber

The Wall Street Journal, 18.2. 2009

Pre INESS preložil Erik Krchňavý
INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards