Šrotovné: Viac alebo menej DPH?

V nedeľu
pán minister Jahnátek na STV zalamoval rukami a smial sa na poslancovi
Brockovi, ktorý upozorňoval na riziká akcie šrotovné. Podľa Jahnátka síce vláda
minula miliardu korún navyše, ale v konečnom dôsledku na tom získala na
DPH. Žiaľ, je to mýtus a perpetuum mobile sa nekoná. Strata
v príjmoch štátneho rozpočtu bude vyššia ako miliarda a strata
v efektivite ekonomiky ešte vyššia. Šrotovné: Viac alebo menej DPH?

Vstupné údaje:

Pozorované obdobie: 12 mesiacov, fiškálny rok
Priemerná cena auta: 370.000 Sk s DPH, z toho DPH 59.075 Sk
Výška šrotovného: 45.189 Sk na auto, spolu 994,158 miliónov Sk
Počet dotovaných áut (ludi): 22.000
Suma investovaných peňazí na trhu do nových áut: 8,140 miliárd Sk, z toho
vybratá DPH: 1,299 miliardy
Počet predaných áut do domácnosti za rok
2008: 40.000 ks (zdroj MF SR)

Modeling:

Model 1: Bez
šrotovného

Predpoklad počet predaných áut do domácností v roku 2009:

12.000 ks (30% oproti roku 2008, kvôli kríze –pesimistický variant)
Očakávaný
pokles bol o 60%

Suma investovaných peňazí na trhu do nových áut: 12.000 ks *
370.000 Sk = 4,440 miliardy Sk
Z toho DPH: 709 miliónov

Result 1: príjem z
DPH nove auta domacnosti: 0,709 miliardy

Model 2: So šrotovným

Počet predaných áut do domácností 2009:
- So šrotovným(1) k 30.3.2009: 22.000 ks
- Bez šrotovného predpoklad: 2.000 ks
Spolu v peniazoch: 24.000 ks * 370.000 Sk = 8,880 miliardy Sk,
z toho DPH: 1,417 miliardy

Result 2: prijem
z DPH nové autá domácnosti mínus dotácia šrotovné: 1,417 – 1.0 = 0,417
miliardy

Z tohto Jahnátek usúdil, že sú v pluse. Na DPH
vybrali o pol miliardy viac ako dali do šrotovného. Ale...

Rozdiel v príjme do
štátneho rozpočtu oproti modelu1: -0,292 miliardy

Model 1A) Pokračovanie
k bodu 1:

Avšak DPH sa nevyberá len z predaja nových automobilov
do domácností. Treba predpokladať, že ak by vláda nestimulovala nákup nových
áut šrotovným, časť spomínaných prostriedkov by ľudia spotrebovali na iné
tovary a služby (a zaplatili z nich DPH). Aká je to časť, je možné
len predpokladať. Veľká časť ľudí si vzala na nové auto úver alebo leasing.
Títo by teoreticky celé peniaze na auto nespotrebovali v tomto roku,
pretože budú platiť splátky 2 až 5 rokov. Ďaľší investovali svoje úspory,
môžeme predpokladať, že by ich neminuli tento rok vo výške ceny nového auta.
Skúsme to s koeficientom 30%:
Voľné prostriedky ľudí: 8,140 miliardy (hodnota nakúpených nových áut cez šrotovné)
mínus 1,0 miliardy (dotácia na šrotovné) 
= 7,140 miliardy Sk
* koeficient 30% = 2,14 miliardy, z toho DPH = 341 miliónov

Result 1a: príjem
z DPH nové autá domácnosti bez šrotovného + príjem z DPH iné tovary
a služby:
0,709 miliardy + 0,341 miliardy = 1,05 miliardy

Po započítaní reálnej spotreby je vláda v mínuse oproti
tomu, keby akciu šrotovné nezrealizovala, vo výške 0,633 miliardy Sk.

Rozdiel v príjme do
štátneho rozpočtu: -0,633 miliardy

Model 1B)
Pokračovanie k bodu 1A:

Skúsme zmeniť obdobie modelingu na 5 rokov. Za toto obdobie
už môžeme predpokladať, že by ľudia minuli 95% peňazí, ktoré inak už teraz
investovali do kúpy nového auta kvôli šrotovnému.
Voľné prostriedky ľudí: 8,140 miliardy (hodnota nakúpených nových áut cez šrotovné)
mínus 1,0 miliardy (dotácia na šrotovné) 
= 7,140 miliardy
* koeficient 95% = 6,783 miliardy, z toho DPH = 1,083 miliardy

Result 1a: príjem
z DPH nové autá domácnosti bez šrotovného + príjem z DPH iné tovary
a služby:
0,709 miliardy + 1,083 miliardy = 1,792 miliardy

Po započítaní reálnej spotreby je už vláda v mínuse
oproti tomu, keby akciu šrotovné nezrealizovala, vo výške 1,375 miliardy Sk.

Rozdiel v príjme do
štátneho rozpočtu: -1,375 miliardy

Dopady na výber DPH ukazuje nasledujúci graf a tabuľka:

Analýza dopadu
šrotovného na ekonomiku ako celok

Prehajdákané peniaze

Vláda vyberá ročne na DPH sumu 140 miliárd korún, tento rok
očakáva 148 miliárd. Takže to, že vyberie ročne o 0,633 miliardy menej je
relatívny bagateľ, dajmetomu, že to stálo za tú zábavku so šrotovným. Spolu 1,375
miliardy, dobre tak sme prišli o 3/4 kilometra diaľnice.

Problém však je s tými 8,2 miliardami, za ktoré si
ľudia pokúpili nové autá. Mali sme tu 40 rokov centrálne riadenú ekonomiku, čo
inými slovami znamená, že sme takmer všetok majetok a peniaze odovzdali vláde
a tá rozhodovala čo sa bude vyrábať a teda aj kupovať. (Čo sa
nevyrobí sa kúpiť nedá.) Akcia šrotovné financovaná z daní je tým istým.
Vláda teda vzala od ľudí peniaze a povedala: „Akcia! Vrátim po 1000 € každému, kto si kúpi nové auto!“ Princíp
trhového mechanizmu je však založený na efektivite spotrebiteľských
preferencií. Tj. každý jednotlivec vie najlepšie, či potrebuje viac nové
topánky alebo sveter. Takisto vie, či potrebuje viac nové auto, alebo tá stará
felícia ešte 5 rokov poslúži a peniaze dá radšej deťom na školu či na
podnikanie. Tých 8 miliárd korún v rukách 22.000 samostatných mozgov
mohlo byť investovaných oveľa efektívnejšie, alebo ušetrených
a investovaných neskôr, tiež efektívnejšie.

Chybná teória

Keynesova ekonomická teória predpokladá, že hospodársky
cyklus je prirodzenou vlastnosťou ekonomiky a v čase krízy je
potrebné, aby vláda nahradila chýbajúcu spotrebu vládnymi výdavkami. Táto
teória je dodnes vo svete všeobecne akceptovaná, napriek tomu, že je už
teoreticky aj prakticky vyvrátená. (Vysvetlenie
Japonskej recesie
). Jej zástanca Paul Krugman dostal v roku
2008 Nobelovu cenu. Žial, za ekonómiu, nie za beletriu. Zámer nahradzovať
spotrebu a dopyt zastáva aj náš financmajster Ing. Počiatek
a realizuje sa defacto na celom svete.

Vlády však zastupujú vôľu občanov a väčšina z nich
pravdepodobne verí záchranným balíčkom, takže vláde JUDr. Roberta Fica nemôžeme
nič vyčítať. Politik si robí svoj job.

Politický paradox

Porovnajme si prístup pro-sociálnej vlády Roberta Fica
a (nebohej) pravicovej vlády Mirka Topolánka. Obe vlády vylepšili
Keynesovu teóriu, lebo do stimulácie spotreby nových áut zatiahli aj občanov
(na Slovensku akože aj predajcov). Robert Fico si za svojich spoluinvestorov
vybral tých najchudnobnejších občanov (tí majetnejší nepotrebujú šrotovné) a Mirek
Topolánek podnikateľov, ktorým dovolil odpočet DPH na všetkých osobných
automobiloch. Každý vzal peniaze tým svojim. Ovplyvnil ich rozhodovanie, aby
v čase krízy, keď by každý mal šetriť a dva krát každú mincu obracať,
investovali veľkú sumu do nového auta, napriek tomu, že majú ešte funkčné staré,
a toto musia dať zošrotovať.

Českým podnikateľom budú chýbať peniaze na
reštrukturalizáciu podnikania, lebo to je skutočný dopad a pozitívny
dôsledok krízy kreditu. Nie krízy dôvery. A Slovákom s najslabšími
príjmami budú chýbať peniaze na dôstojné prežitie krízy, pokiaľ stratia
zamestnanie alebo im znížia mzdy. Nepredlžuje toto vyliečenie z krízy?

To, že akcia šrotovné zníži príjem do štátneho rozpočtu asi
nikoho nemrzí, tá miliarda by sa tam aj tak stratila ako kvapka vody na horúcej
platni. Skutočná škoda vzniká na ekonomike ako celku, pretože deformuje
efektívne rozhodovanie a rozumnú alokáciu voľných zdrojov. Každým
záchranným balíčkom vlády prehĺbujú a predlžujú krízu. A tým, že do
toho zaťahujú aj súkromné prostriedky občanov a firiem, škody znásobujú
niekoľkonásobne. No, nevadí. Čím skôr pôjdeme ku dnu, tým skôr viac ľudí (voličov)
pochopí, že vláda nemá robiť podnikateľské rozhodnutia, lebo to nie sú jej
peniaze. Vláda ma tvoriť a udržovať prostredie pre rozhodnutia ľudí.  Slobodné a zodpovedné. A mohla by
to robiť aj lacnejšie ako za 380 miliárd ročne.

Autor je spolupracovníkom INESS.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards