Načo nám je nová jadrová elektráreň?

Celkový
úbytok kapacity zdrojov na výrobu elektriny za obdobie 2006 až 2010 bude 
1370 MW. Tak sa píše v dokumente Stratégia
energetickej bezpečnosti Slovenska
. Do roku 2015 to bude spolu 2057 MW
inštalovaného výkonu, do roku 2020 2487 MW. Áno slovenská elektrárenská sústava
sa z čistého vývozcu stala čistým dovozcom. Ale producenti nespia
a nové zdroje sú vo výstavbe, alebo v pokročilom plánovaní. Načo nám je nová jadrová elektráreň?

Do roku 2013 by mali pribudnúť takéto zdroje s výkonom:

Mochovce
3,4
– 880 MW
Paroplynový
cyklus E.On Malženice
– 430 MW
Paroplynový
cyklus ČEZ- Slovnaft
– 880 MW

Spolu 2177 MW vs. vyradených 2057 MW. Chýbajúcich cca. 400
MW v bilancii k roku 2020 môžu doplniť nasledujúce projekty, ktorých
realizácie je však ešte neistá, ale ich celkový súčet ďaleko prevyšuje uvedenú
potrebu:

Trebišov (885 MW),
Žilina (495 MW),
Bratislava (58 MW),
SSE (100 MW),
obnova vyradených kapacít v Elektrárňach Vojany (440 MW)
kapacita obnoviteľných zdrojov 192 MW

Výpadok zdrojov sa porovnáva s celkovou kapacitou
zdrojov v roku 2006. Niekto by mohol namietať, že naša potreba elektriny
bude ďaleko vyššia, ako bola v roku 
Netreba však zabúdať na dva fakty. Ešte v roku 2006 sme vyvážali
5,4% celkovej výroby elektriny (zdroje neboli využívané na 100%). Spotreba elektriny
v posledných rokoch stagnuje, a je len malá pravdepodobnosť, že rozvoj
slovenskej ekonomiky počas súčasnej krízy a v pokrízových rokoch bude
ťahaný najmä energeticky náročným priemyslom.  Karol
Hirman vo svojom blogu
cituje správu ministerstva hospodárstva, ktoré
priznáva, že : „Za posledných 5 rokov t.j
od roku 2002 do roku 2007 vzrástla celková spotreba elektriny Slovenska
priemerne ročne o 0,66%, pri priemernom 7,1% ročnom raste HDP. Súčasný
netypický stav vývoja spotreby elektriny voči HDP na Slovensku možno čiastočne
pripísať pomerne rýchlemu rastu energeticky menej náročných odvetví a
znižovaniu energetickej náročnosti”
.

V nasledujúcich rokoch môžeme namiesto rastu spotreby
elektriny očakávať jej pokles. Alebo stagnáciu. Ak by došlo k miernemu
priemernému ročnému rastu na úrovni polovice rastu z minulého obdobia, to
jest 0,33% ročne, tak za 15 rokov vzrastie spotreba o 5% (Pre porovnanie,
stratégia bezpečnosti počíta v období 2006 – 2030 s rastom spotreby
o 1,6% ročne!)

Ak dôjde k naplneniu vyššie uvedených čísel, Slovensko
by do roku 2020 nemalo mať významné problémy s vlastnými dodávkami
elektriny. I napriek tomu, že vybudovanie novej jadrovej elektrárne
zaberie minimálne 8 rokov, jej plánovanie je v tejto dobe predčasné.
A preto aj vynaloženie prostriedkov daňových poplatníkov (ak bude vláda
stavbu kofinancovať) bude pravdepodobne neefektívne. Netreba pritom zabúdať na
fakt, že sebestačnosť v produkcii elektriny je len emóciami ťahaná túžba, ktorá
nemá ekonomické opodstatnenie . Aj pri domácej výrobe sme totiž stále závislí
na dovoze energetických nosičov (uhlie, urán) a zároveň import  elektriny je bežná a často využívaná
alternatíva.

Neistota ohľadom vývoja budúcej spotreby
a rozsiahle nové investičné projekty súkromných investorov sú dôvody,
prečo by vláda mala plánovanie novej jadrovej elektrárne ideálne zastaviť,
v horšom prípade odložiť na dobu, keď bude jasnejšie, či ekonomika nabrala
nový dych.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards