Netriafajú do čierneho (Žurnál)

Vláda Roberta Fica zdedila po minuloročných
parlamentných voľbách ekonomiku vo vynikajúcej kondícii. Aj vďaka tomu mohla
predstaviť programové vyhlásenie plné sociálnodemokratických zázrakov, ktoré
okrem vízií smerovania Slovenska v jednotlivých oblastiach predstavilo aj
nástroje, ktorými sa majú definované ciele naplniť.

Dnes sa už otvára
priestor na krátku rekapituláciu pôvodných cieľov, realizovaných krokov a
zhodnotenie ich reálnych dopadov, inými slovami, či vláda netriafa mimo terča.

Mantrou novej vlády sa
stalo prijatie eura. Zahraničných investorov i domácich ekonómov upokojilo
odhodlanie pokračovať v plnení podmienok pre vstup Slovenska do Eurozóny
v roku 2009. Schválený štátny rozpočet, ktorý naoko kúzelne kombinuje
sociálnu politiku a rozumné spravovanie verejných financií, sa však javí v
úplne inom svetle v momente, keď zistíme, že nižší deficit nie je
výsledkom šetrenia ale rapídneho nafúknutia príjmov (v porovnaní s rokom
2006 o 13 %).

Vláda dala červenú
privatizácii a v prvom polroku pôsobenia realizovala nekoncepčné no
populárne kroky v oblasti daňového systému (zvýšenie progresivity zdanenia
cez zavedenie „milionárskej“ dane) či zdravotníctva (zrušenie poplatkov
u lekára a zníženie poplatku za recept).

Marketingové čaro
vianočného príspevku dôchodcom alebo prídavku pri narodení prvého dieťaťa však
už vyprchalo a vláda musí riešiť reálne problémy sociálneho systému. Po
úvodných kozmetických úpravách sa vláda chystá zhlboka nadýchnuť
a v tomto roku pristúpiť k zásadnejším zmenám. Na príklade
nepodložených tvrdení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR ale
aj premiéra k úpravám dôchodkového systému však vidieť, že dôkladná analýza
problému je pre túto vládu skôr prekážkou ako návodom.

Aj odbory sa od vlády
dočkali splnenia predvolebného sľubu. Okrem obnovenia tripartity dostali
možnosť navrhnúť zmeny v Zákonníku práce, ktoré prospejú hlavne im.
Prezentovaná ochrana zamestnanca je však dvojsečnou zbraňou a zmeny, ktoré majú
pomôcť súčasným zamestnancom, poškodia tých, ktorí prácu hľadajú. Novela
zákonníka ako aj 10% zvýšenie minimálnej mzdy dávajú tušiť, že vláda sa
ekonomickými súvislosťami trhu práce veľmi nezaoberá. Jednoduchosť
zamestnávania v kombinácii s výškou daňového zaťaženia sú
najdôležitejšími faktormi posudzovanými domácimi aj zahraničnými investormi
a vláda akoby nechcela zobrať na vedomie, že znižovanie pružnosti
pracovného trhu zaostalým regiónom a nízkokvalifikovanej pracovnej sile
nielenže nepomôže, ale naopak, ešte im uškodí.

Z reforiem, ktoré
vykonala predchádzajúca vláda, však zrejme najviac utrpí reforma zdravotníctva,
ktorú sa v súčasnosti od nás snažia kopírovať napríklad v Česku.
Vláda bez škrupúľ demonštruje nedôveru k súkromnému kapitálu
a k tvorbe zisku v zdravotníctve. Receptom na dostupnosť a
vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti je podľa nej pozorné oko štátneho
plánovača a šikovní štátni úradníci. Vlna nesúhlasu sa však v tomto
prípade vzniesla aj zo strany verejnosti, konkrétne proti návrhu obmedziť
slobodnú voľbu pri výbere zdravotnej poisťovne pre deti, dôchodcov,
nezamestnaných a štátnych zamestnancov. Lenže tak ako zisk a kapitál,
ani sloboda výberu nepatrí do slovníka ľavicových vlád. A tak, ak sa nestane
zázrak, v blízkej budúcnosti nás opäť čaká hlboko zadĺžené zdravotníctvo,
plytvanie a platby nie pri okienku ale v obálkach.

Kocky sú hodené.
Nekotúľajú sa však smerom k sľubovanému sociálnemu štátu. Ostáva nám len
dúfať, že vláda bude v budúcnosti mieriť tak, aby nezbrzdila rast životnej
úrovne občanov.

Richard Ďurana

INESS – Inštitút
ekonomických a spoločenských analýz

Žurnál,
1/2007, 15.3.2007, vyšlo v upravenej podobe