Obracanie kabátov (Hospodárske noviny)

S blížiacou
sa letnou dovolenkovou sezónou prichádza aj opätovná snaha premiéra Fica
„vybojovať“ lepšie ceny benzínu a nafty pre motoristov. Premiér
s ľahkosťou letu orla vytrvalo prehliada vysvetlenia analytikov a empirické
dôkazy, že opraty cenotvorby základných palív nie sú v rukách slovenských
predajcov.

Obracanie kabátov (Hospodárske noviny)

Naďalej sa tvári tak, že jesenný pokles cien nespôsobil prepad
svetovej ceny ropy, ale jeho prísne slová na adresu ziskuchtivých petrolejárov.
A tí sa podľa Fica so stúpajúcim letným dopytom po nafte a benzíne
opäť chystajú na letnú žatvu vysokých ziskov. A tomu treba zabrániť.
Vzhľadom na fakt, že slovenskí predajcovia nemôžu ovplyvniť nákupnú cenu
surovín, ostávajú Ficovi len dve možnosti. Znížiť dane alebo znížiť zisk
predajcov. Dane tvoria viac ako 50% z ceny. Z dnešnej ceny litra
benzínu je to zhruba 22 korún. Naproti tomu zisk z predaného litra benzínu
pre predajcu sa pohybuje rádovo v jednotkách korún. Preto ak má dôjsť
k zmene, ktorú spotrebitelia skutočne pocítia, škrtať sa musí
v daniach.

Ešte pred dvomi rokmi bol náš premiér o potrebe
znižovania spotrebných daní hlboko presvedčený. Na sklonku roka 2004 predložil
spolu s poslancami Paškom a Šulajom do parlamentu návrh, ktorý obsahoval práve
znižovanie daní z pohonných hmôt. Čo ich k tomu viedlo? Ako sa
v návrhu píše: „V súčasnosti platná právna úprava spotrebnej dane
z minerálneho oleja na Slovensku neodôvodnene stanovuje vyššie sadzby
spotrebnej dane ako je určené v smernici EÚ“. S tým možno len
súhlasiť. Napríklad benzín by mohol byť zaťažený o 3,50 Sk nižšou daňou.
Fico s Paškom chápali aj všeobecne pozitívne dopady zníženia daní, ktoré
obmedzia dočasný výpadok príjmov rozpočtu: „Stabilizácia podnikateľského
prostredia, zníženie nákladov a pravdepodobnosť vyššieho výberu dane
z príjmu a DPH však tento dopad na štátny rozpočet plne
eliminujú.“ Svoje presvedčenie
o správnosti podmieňujú aj spoločenskou potrebnosťou: „ Navrhovaná právna
úprava (zníženie spotrebných daní) je spoločensky potrebná a žiaduca.“

Čo sa teda stalo? Zmenili sa na Slovensku podmienky tak, že
by uvedené tvrdenia neplatili? Evidentne nie. Priestor na znižovanie daní
existuje vždy. Neplatí ani argumentácia
snahou o dodržanie schodku verejnej správy a naplnenie
Maastrichtských kritérií. Ide o prosté odvádzanie pozornosti od problému,
ktorý sa volá zvyšovanie výdavkov. Keby premiérovi skutočne záležalo na
znižovaní „neodôvodnene“ vysokých spotrebných
daní, myslel by na to už pri zostavovaní rozpočtu. V tom prípade by
nezvyšoval výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 o 5,6%. Nevyplácal by
nesystémové vianočné dôchodky. Nezvyšoval by doplatky poľnohospodárom na
maximálne povolenú hranicu. Nezvyšoval by... Lenže premiér výdavky znižovať
nechce. V politickom boji mu zjavne vyššie výdavky získavajú viac bodov
ako znižovanie daní. To koniec koncov dokumentuje aj jeho alergická reakcia na
zníženie dane z príjmu na 16%. A to i napriek tomu, že by táto zmena
na rozpočet a plnenie kritérií negatívny dopad nemala.

A tak nám, platiteľom spotrebných daní neostáva nič
iné, ako zvedavo čakať na perlu, ktorá vypadne z „dobrovoľnej“ dohody
vlády a Slovnaftu. Žeby benzín lacnejší o korunu pre červené autá?

Radovan Ďurana

Hospodárske noviny, 30.4.2007

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards